BANSKÁ BYSTRICA. V lesoch mesta Banská Bystrica sa pustili do mapovania najstarších a najhrubších stromov. Hlavný inžinier Mestských lesov Banská Bystrica Eduard Apfel hovorí, že posledné vedecké poznatky dokazujú, že takéto stromy výrazne podporujú následný porast dodávaním živín a vody ku koreňom semenáčikov.
„Na našom území sa nachádza značné množstvo veľmi hrubých a starých stromov. Napadlo nás, že by bolo dobré takéto stromy pomerať a časom zistiť ich skutočný vek. Odhadujeme, že v niektorých prípadoch sú to stovky rokov,“ dodal inžinier Apfel.
Exkluzívny prieskum: Akí sú Stredoslováci? Mäkkí, no s najkrajšími ženami Čítajte So žiadosťou o pomoc sa obrátil na odborníka na zisťovanie stavu lesa, pracovníka lesníckeho výskumného ústavu Národného lesníckeho centra vo Zvolene Vladimíra Šebeňa a spoločne sa vydali stromy merať.
„ Prvý, ktorý sme zmerali, bol javor horský (Acer pseudoplatanus). Namerali sme mu priemer 165 centimetrov a výšku 37,5 metra. Inžinier Šebeň v rámci zisťovania stavu lesa prešiel celé Slovensko a takýto hrubý javor ešte nevidel, bol z neho nadšený,“ hovorí o tomto rekordérovi.
Ďalší najhrubší javor mal priemer 143 centimetrov a 33 metrov výšku, z ďalších drevín namerali u buka lesného – (Fagus sylvatica) hrúbku 138 centimetrov a výšku 38 metrov, jaseňa štíhleho ( Fraxinus excelsior) hrúbku 126 centimetrov a výšku 7,5 metra.
„Samozrejme hrubých stromov sa na našom území nájde istotne ešte viac, takže plánujeme v tomto meraní pokračovať aj naďalej.
Čo sa týka veku, zatiaľ najstarší vek máme potvrdený na boroviciach lesných (Pinus silvestris) v lokalite Lackov grúň, kde bol zistený najvyšší vek 368 rokov. My, ako správcovia lesného majetku mesta Banská Bystrica si takéto staré a hrubé stromy vážime a budeme ich aj naďalej chrániť ako matky lesa mesta Banská Bystrica,“ dodal.
Novinka v Bystrici: Cyklistom začnú slúžiť prvé cykloboxy Čítajte V minulosti poškodzovala lesy ťažba pre bane
Lesy mesta Banská Bystrica boli v období 12. až 18. storočia silne poškodené ťažbou za účelom potrieb baníctva. „V období 19. storočia až do dnes sa lesníkom podarilo vrátiť les na celý lesný majetok mesta s veľmi prirodzenou skladbou drevinového zloženia. Prírodná kvalita územia je potvrdená aj tým, že až 64 % územia je chránené európskou alebo národnou legislatívou, venujúcou sa ochrane prírody,“ doplnil hlavný inžinier s tým, že naši dávni predchodcovia mysleli do budúcna a ponechávali v lesoch tie najhrubšie a najstaršie stromy na dožitie.
„V tej dobe si myslím, že išlo skôr o zabezpečenie semena na prirodzené zmladzovanie, ale vďaka súčasným vedeckým poznatkom vlastne ponechali na dožitie matky lesa.
