O tejto téme hovoríme s Martinou Paulíkovou, koordinátorkou Združenia Slatinka a expertkou spolupracujúcou s WWF Slovensko (World Wide Fund of Nature).
Na Hrone neďaleko Polomky prišlo k ekologickej katastrofe, pri ktorej sa dostali do vody sedimenty z malej vodnej elektrárne. Čo podľa vás táto situácia ukázala?
- Dobiehajú nás chyby z minulosti, kedy štátne orgány, napriek opakovaným podnetom od odbornej verejnosti, nedokázali účinne chrániť rieky a ani dnes sa neodhodlali k nepopulárnym opatreniam – začať chyby z minulosti razantne riešiť.
Malé vodné elektrárne nie sú zlé ako také. Ak sú dobre navrhnuté, postavené a prevádzkované, je to alternatíva k spaľovaniu fosílnych palív, čo je spolu s úsporami energie a obmedzením konzumu cesta, ktorou je potrebné ísť.
Hron sa môže spamätávať z ekologickej katastrofy pri Polomke celé roky Čítajte Ak sa však stavajú tak ako mnohokrát na Slovensku, ja to volám „na hulváta“, tak výsledkom sú ekologické katastrofy, ako bola teraz v Polomke, v roku 2017 na MVE Želiezovce alebo na jar tohto roku na Váhu pri MVE Trenčianske Biskupice II., kedy došlo k úhynom rýb, ale aj negatívnemu ovplyvneniu celej riečnej krajiny.
Je posudzovanie v rámci EIA pre malé vodné elektrárne dostatočné?
- Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie je prakticky jediná príležitosť, aby experti spolu s miestnou komunitou so všetkou vážnosťou mohli identifikovať problematické dopady pripravovanej stavby na životné prostredie aj zdravie obyvateľov a úrady podmieniť realizáciu stavby opatreniami, ako tieto dopady minimalizovať – a to aj pre etapu prevádzky stavby.
Malé vodné elektrárne sa do roku 2017 posudzovali iba v prípade, ak ich inštalovaný výkon presahoval 50 MW alebo ak mali výšku hrádze viac ako 8 metrov, prípadne objem zdrže viac ako 1 mil. m3, čo sú v praxi na naše pomery obrovské stavby. V prípade menších vodných stavieb na využitie hydroeneretického potenciálu robili úrady tzv. zisťovacie konanie, či je potrebné proces EIA urobiť alebo nie, ale prakticky všade úrady povedali, že posudzovanie netreba. Niektoré MVE neboli do roku 2017 dokonca ani predmetom zisťovacieho konania.
Na tieto problémy však ochranári upozorňovali roky....
Mimovládne ochranárske organizácie, často aj vodáci, rybári či miestne samosprávy síce dlho upozorňovali na problémy, ktoré táto zlá právna úprava prinášala, ale ministerstvo životného prostredia zmenilo tieto prahové hodnoty na povinné posudzovanie MVE až po tlaku verejnosti. Dnes sa teda musí robiť povinné hodnotenie už od výkonu 0,1 MW, avšak rozhodnutia zo spomínaných zisťovacích konaní, že EIA netreba, nemajú časové obmedzenia, a teda stále máme pripravované MVE v povoľovacích konaniach, kde proces EIA nebol urobený a napriek tomu sa ide ďalej.
Proces vyhlásenia Alúvia Hrona by ekologická havária na rieke ohroziť nemala Čítajte Čo to znamená v praxi?
Výsledkom tohto zlyhania štátu v minulosti je, že takmer všetky MVE u nás teda nielenže neprešli procesom komplexného posudzovania vplyvov, ale prevádzkovatelia týchto stavieb nemajú ani od úradov prikázané urobiť nejaké opatrenia na minimalizáciu nepriaznivých dopadov na rieky, okolité pozemky či blízke sídla. Pretože tie negatívne vplyvy neboli identifikované v procese EIA.
Stále pretrvávajúcim problémom je, že súčasťou EIA nie je posudzovanie vplyvov na stav vôd podľa tzv. Rámcovej smernice o vode. Napriek tomu, že smernica platí na Slovensku od nášho vstupu do EÚ, teda od r. 2004, toto posudzovanie je upravené vodným zákonom s účinnosťou až od marca 2018, a nie je naviazané na komplexné posudzovanie vplyvov v rámci EIA.
Mali by sa po tejto negatívnej skúsenosti nejakým spôsobom prehodnocovať aj súčasné MVE?
- Úroveň poznania sa posúva, a dnes už vieme porovnať pozitíva a negatíva prehradzovania vodných tokov a to aj v dlhšom časovom výhľade. Mnohokrát sa ukazuje, že v minulosti vybudované priehrady a zdrže síce vyriešili určitý problém, ale po rokoch či desaťročiach ich prevádzky zrazu musíme riešiť následky, ktorých odstraňovanie je finančne aj technicky veľmi náročné.
