BRATISLAVA. Machyniakovci sú biatlonová rodina. Otec Ľubomír bol dlhoročným slovenským reprezentantom. Štartoval aj na olympiáde v Nagane.
Po skončení kariéry pri športe ostal ako funkcionár a tréner. K biatlonu priviedol aj dve dcéry – Veroniku a Júliu.
Obe spočiatku aj trénoval.
Staršia Veronika práve vstupuje do svojej prvej seniorskej sezóny. Biatlonu sa venuje od deviatich rokov. Bola to pre ňu prirodzená voľba.
„Nad iným športom som v podstate ani neuvažovala. Otec športoval aj po skončení kariéry a trénoval aj ostatné deti od nás z dediny. Navyše, Osrblie, kde je biatlonový areál, máme za rohom,“ vraví.
Miluje biatlon, pretože je nevyspytateľný
Kuzminovej odchod je problém, Slováci štafetu musia postaviť Čítajte Machyniaková bola doteraz členkou juniorskej reprezentácie a dosahovala sľubné výsledky.
Vlani si na svetovom juniorskom šampionáte v individuálnych pretekoch vybojovala jedenástu priečku.
Tento rok jej však juniorský šampionát v Osrblí nevyšiel podľa očakávaní. Najlepšie skončila na 22. priečke vo vytrvalostných pretekoch.
„Túžila som po lepších výsledkoch. Viac sa mi darilo po majstrovstvách na juniorskom IBU Cupe v Sjusjöne. Veľmi dobre som sa tam cítila na lyžiach,“ spomína biatlonistka.
V šprinte tam bola dvakrát na 15. priečke.
Jej silnou stránkou je to, na čom mnohí pretekári pohoria – streľba. „Zamilovala som si tento šport, lebo je nevyspytateľný.
