STARÉ HORY. Staré Hory sú obec v Banskobystrickom okrese, ktorá je známa svojou baníckou, kresťanskou, lesníckou i povstaleckou históriou. Leží na území národných parkov Veľká Fatra a Nízke Tatry, patria k nej osady Horný a Dolný Jelenec, Prašnica, Valentová, Rybô, Richtárová a Polkanová. Ako tvrdí starosta Marián Gajdoš, obec a okolie majú svoj genius loci, a to dlhé roky priťahuje ľudí na bývanie i aktívne trávenie voľného času v každom ročnom období.
"Najviac láka príroda a okolie. U nás je bežné pri prechádzkach po lese stretnúť divú zver. Nie je to nebezpečné, je plachá a nestalo sa, že by došlo k napadnutiu. Máme cyklotrasy, ktoré spájajú Španiu Dolinu, Staré Hory až po Donovaly," hovorí starosta Gajdoš, ktorý do tejto oblasti kedysi chodil ako turista a lyžiar, no učarovala mu natoľko, že v nej žije už asi 16 rokov. Pochádza z východného Slovenska.
Raj pre lezcov
Hoci pri názve Staré Hory cezpoľnému skôr napadne, že sú tranzitujúcou dedinou na Donovaly a známym pútnickým miestom s dominantným Kostolom Navštívenia Panny Márie - bazilika minor, jej okolie je rajom pre lezcov. Sú tam unikátne lezecké skaly, tou najnavštevovanejšou je Jelenec.
V rozsiahlej vápencovej skalnej oblasti asi s 200 cestami si prídu na svoje nároční lezci i začiatočníci. Lokalita, známa aj v zahraničí, je bohatá na faunu a flóru. Má veľký potenciál pre prínos športového lezenia na Slovensku. Asi kilometer vzdialená od Jelenca je ďalšia obľúbená lezecká skala Šturec. V budúcnosti by mala pribudnúť ferrata.
Okrem hlavného ťahu na Ružomberok, ktorý patrí pod Slovenskú správu ciest, obec s 551 obyvateľmi má vlastných 35 kilometrov ciest v úzkych dolinách v siedmich osadách. Ako tvrdí Gajdoš, sú čarovné a tiché, o čom mnohí tranzitujúci ľudia ani netušia.
Osady v údoliach
"Menšie lavíny a množstvo snehu vzhľadom na polohu masívu Krížnej priťahujú v zime lyžiarov a skialpinistov. Bežkári majú nádherné trasy, ktoré spájajú Staré Hory so Špaňou Dolinou a Donovalmi. Na horskom hoteli Kráľova studňa sa zvyknú robiť výcviky zamerané na pohyb v lavinóznych terénoch v oblasti Krížnej. Lavíny nám tu padajú, máme strmé svahy a naše osady sú v údoliach. Prvé lavíny s vážnymi následkami boli u nás zaznamenané okolo roku 1830, 1850," konštatovala hlava obce.
V studených dolinách Starých Hôr trvá vykurovacia sezóna šesť až sedem mesiacov, zväčša do mája. Počas zimy tam majú čo robiť, aby permanentne odhŕňali sneh a ľudia sa dostali do práce a deti do škôl. Majú na to vlastné mechanizmy.
"Po okrajoch dolín, kde sú turistické chaty a kde sa býva, sú strmé svahy. Aj v lese sa zošuchne lavína, ktorá prehradí cestu. Počas zimy tu každoročne mávame okolo 20 až 30 menších lavín," poznamenal Gajdoš.
