Článok pokračuje pod video reklamou
BREZNO. Voda bola odjakživa základnou podmienkou života. Zdroje pitnej vody si človek budoval v blízkosti svojich stálych obydlí, ale postupne, ako ho život nútil rozširovať svoju činnosť do širšieho okolia, začal hľadať aj ďalšie pramene.
V breznianskom chotári ešte na začiatku 19. storočia ich bolo viac ako sto. Zväčšovanie plochy obrábanej poľnohospodárskej pôdy nútilo maloroľníkov budovať zdroje pitnej vody prakticky „pod každou medzou“.
V lese pri ťažbe a približovaní dreva sa používali kone, čím sa do maximálnej miery zachovala biodiverzita a teda aj pôvodné zdroje pitnej vody.
Po kolektivizácii poľnohospodárstva sa medze rozorali, začalo sa používať chemické hnojivo a ťažké, niekoľkotonové stroje.
Aj v lese pri ťažbe dreva lesné kolesové traktory spracúvali drevnú hmotu na mieste a veľmi dobre vieme, ako rúbanisko po ťažbe vyzerá dnes. Keď k tomu pripočítame ešte tzv. kalamitu spôsobenú vetrom, nielenže značne ubudlo drevnej hmoty, ale zanikla aj väčšina pôvodných zdrojov pitnej vody.
Tento stav ľudia akosi nevnímali alebo skôr – nemohli proti tomu nič urobiť. Pri prechádzkach len nostalgicky spomínali – tu bola studnička, tu bol žliebok. Ale nemali si ako uhasiť smäd.
A predsa sa našiel jeden, jediný človek, ktorý si povedal, že tento stav sa musí zmeniť. Jeho krédom sa stala myšlienka: „Nech sa ľudia na poli, v hore, pri prechádzke prírodou napijú čistej vody, veď bez nej sa nedá žiť.“ Týmto vzácnym človekom je náš ujo Štefan Libič, ktorý má už 88 rokov.
Všetko robil sám a bez nároku na odmenu
Pomerne neskoro, už ako dôchodca, postupne začal obnovovať staršie pramene a zároveň hľadal nové.
To všetko bez cudzej pomoci a čo je priam neuveriteľné – bez nároku na akúkoľvek odmenu. Za takmer tri desaťročia odpracoval tisíce hodín. Všetok materiál – cement, rúry, rúrky, kamene, rebrík, lopatu, farbu na natieranie atď. nosil na chrbte, alebo vozil na „káričke“. Dlho som sledoval jeho dielo, ktoré postupne dotváral podľa svojich predstáv.
V prvom rade musel nájsť pod zemou prameň, potom nasledovali výkopové práce, vloženie rúr, prípadne rúrok a žliebkov a ich zamurovanie.
Pri niektorých prameňoch zabetónoval trojmetrové kovové stĺpy s názvom prameňa i obrázkom jeho patróna a vyzdobil ich kvetmi. Zároveň podľa potreby opravoval tie pramene, ktoré poškodila zver, prípadne zlí ľudia.
Nadšenec pre bylinky
Ako bylinkári sme s ujom Libičom hovorili o prírode a tiež o bylinách. Prednedávnom náš rozhovor dospel k tomu, čo sa stane v budúcnosti s jeho tridsiatimi prameňmi, ktoré vybudoval a bedlivo spravoval.
On sám s úsmevom povedal, že mi zverí správu svojich prameňov, na čo som v minulosti ani nepomyslel. Všetko vyvrcholilo v piatok 18. októbra pri príležitosti ujových 88. narodenín.
Primátor mesta Brezno Tomáš Abel pri Prameni sv. Štefana mu odovzdal ocenenie za dlhoročnú záslužnú činnosť, finančný dar a od pracovníkov investičného odboru aj zarámovanú mapu studničiek s ich názvami a súradnicami.
Prebral pomyslenú štafetu
Mne ujo Libič na tomto mieste daroval jeho slávnu palicu s píšťalkou a čiapku, čím mi dal najavo, že od neho preberám pomyselnú štafetu, čo pre mňa znamená viac, ako keby som dostal štátne vyznamenanie.
A hneď v tom okamihu mi hlavou prebleskla myšlienka, čo to všetko v budúcnosti bude obnášať.
Je to čudné, zahanbujúce a možno neuveriteľné, ale jednotlivec alebo zopár nadšencov nebude môcť udržať všetky pramene na žiaducej úrovni.
Ak chceme pokračovať v jeho úžasnom diele, bude to veľmi, veľmi náročné a zároveň zaväzujúce. Tí, ktorí budú chcieť pomôcť, či už organizácie alebo jednotlivci, budú mať možnosť zoznámiť sa s týmto projektom v týždenníku MY Horehronie, mestských novinách Brezňan, na oficiálnej stránke mesta Brezno, na facebooku a na informačnej tabuli pred Mestským úradom v Brezne. Na všetky organizácie, materské, základné, stredné, špeciálne školy v rámci Brezna a blízkeho okolia pošleme farebnú mapu s tridsiatimi studničkami uja Libiča, ich názvami, pridelenými číslami i súradnicami a tiež základné pokyny, ako postupovať pri oprave prameňa.
Zhrnuli sme ich do týchto šiestich bodov:
1. uvoľnenie výtoku zo studničky
2. odstránenie bahna až po dno
3. vyzbieranie lístia a konárov
4. úprava kameňov po obvode, prípadne ich doplnenie
5. nasypanie vrstvy štrkopiesku na dno
6. nastoknutie papierového pohárika.
Kto splní týchto šesť bodov, upovedomí garanta projektu – Spoločnosť pre zber liečivých bylín zaslaním SMS správy na telefónne číslo 0907 62 70 62 s textom: „Prameň č. … je opravený.“ + podpis. Na ústredí projektu sa zaslaný údaj zaznamená do mapy.
Aj cez Zelenú školu
Školám odporúčame zapojiť sa do tejto aktivity cez medzinárodný projekt ZELENÁ ŠKOLA, do ktorého je k dnešnému dňu na Slovensku prihlásených 314 škôl.
Školy si môžu vybrať akúkoľvek činnosť, ktorá súvisí s environmentálnou problematikou a starostlivosť o studničky by mohla byť pre ne veľmi zaujímavá. (Podrobnosti o projekte nájdete na www.zelenaskola.sk).
Chcú aj náučný chodník
Po obhliadke všetkých prameňov uja Libiča následne by sa dalo uvažovať aj o vytvorení náučného chodníka s prepojením niektorých prameňov, najmä v Laznej, pričom by sa mohla využiť kyslíková dráha a vybudované stále ohniská. Nebude to celkom čistá osvetová a kondičná činnosť, ale každý, kto absolvuje, keď aj len jeho časť, opraví nejakú tú studničku, žliebok, môže nám pomôcť.
Tu však treba brať do úvahy predpisy NAPANT-u pre pohyb po turistických chodníkoch a prírodných rezerváciách Horné lazy a Breznianska skalka.
Podporou tejto krásnej myšlienky nielenže pomôžete odvážnemu projektu, ale všetci spoločne vzdáme hold nášmu nenahraditeľnému studničkárovi ujovi Libičovi.
