BANSKÁ BYSTRICA . Ucelenú zbierku všetkých 63 kovačických insitných maliarov, ktorí sa nachádzajú na Reprezentatívnom zozname slovenských insitných umelcov v Srbsku, budú môcť po prvýkrát na Slovensku obdivovať návštevníci mesta pod Urpínom. Banská Bystrica sa tak pridá ku svetovým metropolám ako New York, Moskva, či Tokyo, pričom práve v meste pod Urpínom sa začína kampaň za zapísanie slovenského insitného umenia zo Srbska do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Ako agentúru SITA informovala PR manažérka Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici Martina Saktorová, výnimočná výstava "Kovačica známa i neznáma" bude zdobiť priestory Thurzovho domu od pondelka 4. novembra do nedele 24. novembra. Maľované príbehy z Kovačice sa presunú z Banskej Bystrice do Bratislavy a Paríža.
Výstava Kovačica známa i neznáma, ktorá vznikla aj vďaka neúnavnej aktivite Pavla Babku z Kovačice, zakladateľa svetoznámej Galérie Babka, je unikátna svojím komplexným pohľadom, početnou prezentáciou diel a najmä zastúpením umelcov – maliarov troch generácií, od najstaršieho Vladimíra Boboša (1906), až po najmladšiu autorku Saňu Stvorcovú (1992).
Úprimné umenie
„Kovačické insitné umenie charakterizuje mimoriadna úprimnosť, jednoznačnosť, bezprostrednosť a jedinečná technika spracovania. Aj preto sa začína kampaň pre jeho zapísanie do UNESCO.
Úspech takého procesu obohatí nielen Slovensko a Srbsko, ale istotne aj celý (nielen umelecký) svet. Som v mene kolektívu pracovníkov Stredoslovenského múzea v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja úprimne rád, že tak významný proces štartuje práve u nás, s podporou pána predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja i pod záštitou pani ministerky kultúry Slovenskej republiky,“ približuje význam výstavy riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník.
Spontánne insitné umenie si vďaka svojmu pozitívnemu vyžarovaniu, bezprostrednosti a pestrým folklórnym detailom dokázalo v priebehu rokov získať priaznivcov nielen na poli milovníkov výtvarného umenia. Kovačica, najväčšia slovenská obec v Srbsku, má na mape svetového naivného umenia dominantné postavenie a mnohí ju považujú za akúsi mekku insity.
Silný kolorit a očarujúca intenzita farieb sú rozoznateľnými znakmi kovačickej insitnej školy. Farba ako výtvarný element v tvorbe väčšiny naivných maliarov je prenesená z ľudových krojov a folklóru. Je živá, silná a intenzívna. Každý z umelcov vytvára svoj vlastný, rozpoznateľný a autentický štýl. Z ich obrazov možno čítať minulosť, sú však aj zrkadlom umelcovej duše v súčasnosti a tradície, ktoré zobrazujú, v nich zostávajú navždy zachytené pre budúcnosť.
