Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky
VÁŠ NÁZOR

Najcennejší les odolal vetru, ale lykožrútovi nie

Po kalamite z 19. novembra 2004, kedy len v centrálnej časti Nízkych Tatier bolo v priebehu pár hodín na zemi 300 000 m3 dreva.

Kalamita v lokalite Pošova Mlynná pred spracovaním.Kalamita v lokalite Pošova Mlynná pred spracovaním. (Zdroj: Milan Dolňan)

BREZNO. Nedávno som si prečítal informáciu o tom, ako ochranári idú zachraňovať staré 300-ročné lesy v Rumunských Karpatoch. Tí istí, ktorí „zachránili“ aj naše. Po kalamite z 19. novembra 2004, kedy len v centrálnej časti Nízkych Tatier bolo v priebehu pár hodín na zemi 300 000 m3 dreva, došlo k javom, z ktorých by sme sa mohli poučiť.

Opakovaným rojom lykožrútov les neodolal

Zhruba polovica dreva bola v sprístupnenej časti a ihneď, bez zdržiavania začalo spracovávanie pováľaných a polámaných stromov. V tých svahoch to netrvá mesiac ani dva, no kalamita bola spracovaná a dnes tu rastie nový les. Pri ceste z Brezna na Čertovicu rastie les vpravo aj vľavo. Na liptovskej strane bývalé vedenie urbáru konzultovalo postupy s ochranou prírody. Stratili tak tri roky a výsledok pozná celé Slovensko. Pritom tam v tom čase padlo 10 000 m3, čo je 30-násobne menej.

Skryť Vypnúť reklamu

No poďme späť na južnú stranu. Druhá polovica územia a kalamity - dolina pod Ďumbierom, nebola sprístupnená. Tu sa na rozhodnutie orgánov ochrany prírody čakalo cca 900 dní, čiže takmer tri roky. Súhlasy na spracovanie kalamity boli vydané až po odvolávaní a po následnom rozklade ministra životného prostredia. Vietor vylámal a vyváľal pekné zmiešané lesy – smreky, jedle aj buky. No zostalo to cenné – horná hranica lesa, tvorená prstencom starých smrekov vo veku 200 – 300 rokov. A tu je to poučenie. Tento najhodnotnejší les odolal vetru a chránil nižšie položené lesy naďalej. Neodolal však opakovaným rojom lykožrútov, ktoré sa tu premnožili a zabili starý les, aký naši ochranári prírody v Rumunsku tak obdivujú.

Všetci sme vedeli, že sa tak stalo chybou ochrany prírody, ktorá nedovolila urýchlene spracovať kalamitnú hmotu, ale umožnila lykožrútovi vytvoriť minimálne šesť obrovských generácií. Mysleli sme si, že je to dostatočné poučenie pre našu spoločnosť aj médiá, a takýchto chýb sa vyvarujeme. Mysleli sme si, že je to posledný klinec do rakvy takéhoto spôsobu ochrany prírody. V roku 2014 po desiatich rokoch najvyšší štátny ochranár na obhajobu v televíznych novinách uviedol, že nik nemohol predpokladať, že sa v týchto polohách podkôrny hmyz premnoží. No my lesníci, a to hneď na zasadnutiach krízového štábu v novembri 2004 sme to predpokladali, a v každom hlásení sme na to opakovane upozorňovali. V archívoch médií sú o tom dôkazy.

Skryť Vypnúť reklamu

Ochranári z vlastných chýb obviňujú lesníkov

A čo sa stalo potom? Zmena agendy, alebo jej úprava zo strany ochrany prírody, ktorá namiesto priznania vlastných omylov hlása, že za miznúce lesy môžu lesníci, že vznikajú veľké plochy bez starého lesa, že lesníci rúbu a drancujú naše lesy. Svoju chybu, zlý experiment nepriznávajú, ba ani s odbornou lesníckou verejnosťou nekomunikujú. Naopak, útočia proti nej, znevažujú ju a kriminalizujú.

Mimochodom, pod prekrásnymi 300-ročnými smrečinami sme mali aj my rajský pocit. Boli to mimoriadne cenné porasty. Po odhrnutí hrabanky sme však často nachádzali čiernu zem, pozostatky pálenia dreveného uhlia. Predošlé lesy tu boli vyrúbané a využité pre potreby baníctva. Následne obnovované človekom v spolupráci s prírodou už v časoch vplyvu tereziánskych zákonov a s priamou účasťou lesníckej osobnosti J. D. Matejovie.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto lesy nezmyselne padli vplyvom premnoženého podkôrneho hmyzu a čo horšie, hlúpeho ľudského rozumu. Neboli by tu na veky. Už nefruktifikovali, boli prestarnuté, málo akumulovali uhlík, ale ešte odolali vetru. Ľudským pokusom nie. Vedeli sme o tom už pár rokov predtým, že hornú hranicu lesa nám treba obnovovať, čo nie je bežné. Preto sme v spolupráci s Výskumným ústavom lesného hospodárstva Národného lesníckeho centra vypracovali projekt obnovy hornej hranice lesa a v roku 1996 sme ho začali napĺňať. Tento projekt bol po dvoch rokoch nezmyselne ukončený orgánmi ochrany prírody. Zasa zlé rozhodnutie. Novozaložené lesy po odumierajúcich starých stromoch, obnovené v kotlíkoch, samozrejme disturbancie vetra z roku 2004 a následne podkôrneho hmyzu v zdraví prežili a dnes už plnia všetky funkcie lesa. Je na škodu, že aj v Rumunsku musia stratiť zdravý rozum a prísť o svoje cenné lesy, lebo pokusy ochranárov pokračujú aj tam...

Milan Dolňan, predseda Slovenskej lesníckej komory

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 946
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 210
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 426
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 9 865
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 048
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 939
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 235
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 918
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 716
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 608
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Skríningové testovanie bude v Banskej Bystrici pokračovať zajtra.

1 h
Antigénové testovanie na koronavírus.

Niektoré obce nášho regiónu testujú na nezvyčajných miestach. Napríklad v horehronskej obci Beňuš sa testuje v dome smútku.

3 h
Testovanie v základnej škole na Radvanskej.

Mesto zverejnilo prvé priebežné čísla zo skríningového testovania.

8 h

Sneh môže aj namŕzať, jazdite opatrne.

8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

8 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

7 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan
AKTUALIZOVANÉ 23. 1. o 21.24 o vyjadrenie prednostky OÚ

Zaočkovali aj 34-ročnú prednostku za OĽaNO v Nitre

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

22. jan

Už ste čítali?