BANSKÁ BYSTRICA. Za socializmu boli predstavitelia cirkvi pod tvrdým dohľadom Štátnej bezpečnosti, o čom svedčia aj odpočúvacie zariadenia – ploštice, ktoré necelý rok po Nežnej revolúcii našli a následne zlikvidovali v Sídle Biskupského úradu v Banskej Bystrici.
Banskobystrický mestský poslanec Pavol Katreniak demontáži v roku 1990 velil. Takmer ako muzeálny exponát dodnes opatruje jednu z nájdených ploštíc. Časom sa z nej stal jedinečný historický exponát.
„Priznám sa, nerád ju dávam z rúk. Veď môže ísť o poslednú plošticu, ktorá sa zachovala. Ďalšia by ešte mohla byť v pozostalosti po biskupovi Rudolfovi Balážovi, no o tom nemám dostupné informácie,“ dodal.
Demontáže ploštíc organizoval ako riaditeľ Krajskej expozitúry Úradu na ochranu ústavy a demokracie so sídlom v Banskej Bystrici. Tento úrad bol spravodajskou službou, ktorá vznikla po zrušení Štátnej bezpečnosti. Sídlil v Prahe a v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici mal na Slovensku expozitúry.
Steny mali uši
Štúdiom dostupných materiálov vtedy zistili, že v bývalom Stredoslovenskom kraji boli odpočúvacie zariadenia trvalo vbudované iba v dvoch objektoch. Jedným z nich bol práve Rímskokatolícky biskupský úrad v Banskej Bystrici. Presné miesta, kde boli ploštice rozmiestnené, však známe neboli. Namontované boli totiž pred desiatkami rokov. Vypočuli aj bývalých členov Štátnej bezpečnosti, ale nikto nevedel určiť, kde ploštice fyzicky sú.
Podarilo sa však zistiť, že keď vŕzgali dvere v odpočúvaných miestnostiach, rozhovory ľudí bolo počuť celkom zreteľne. Nahrávalo to domnienke, že ploštice by sa mohli nachádzať blízko dverí. Kňaz Imrich Ďurica, ktorý na biskupskom úrade pôsobil za totality 20 rokov, upozornil na čudné správanie elektrikárov. Pri oprave rozvodne pod bránou niektoré čaty vždy dbali, aby sa pri „opravovaní elektriky“ do skrinky nepozrel.
Narazili na hniezdo
Privolaní odborníci na prvý pohľad nenašli na označenom mieste nič podozrivé. Keď sa však na priestor zamerali bližšie, zistili, že pod riadnymi elektrickými hodinami bolo v stene uložené takzvané hniezdo. Do neho sa sústreďovali všetky káble z ploštíc, zabudovaných v starobylých múroch biskupskej rezidencie i v telefónnych aparátoch.
Stačilo potom napojiť sa generátorom na hniezdo a budiť signály. Tam, kde sa ozvalo v miestnostiach pípanie, búrali a vyberali mikrofóny zo stien a verají.
Tak prišiel Biskupský úrad o nechcené uši. 80-ročný emeritný biskup Jozef Feranec, ktorého odpočúvali počas celej služby od jeho nástupu v roku 1973, bol z rozsahu zaplienenia popolavý a inokedy komunikatívny len zatisol pery. Jeho čerstvý nástupca Rudolf Baláž zareagoval: „Je to paradox, ale aj povzbudivá skutočnosť, že vy, ktorí ste nás od odpočúvacieho zariadenia odbremenili, sa ospravedlňujete za to, za čo nemôžete,“ tlmočil svoju vďaku.
