Článok pokračuje pod video reklamou
Vyšportované telo, všade samý sval. Skrátka, silák! Nečudo preto, že kulturistu Petra Kováčika z Brezna občas neminú sťahovacie brigády. Si mocný, zvládneš dvakrát toľko čo my, počúva Kováčik zo všetkých strán aj v práci v podbrezovských železiarňach. On to berie s úsmevom. Vraví, že tých sťahovaní zase až tak veľa nie je a priateľom vždy rád pomôže. Peter Kováčik sa tohto roku stal štvrtýkrát majstrom Slovenska v kulturistike a na nedávnych ME v rumunskom Brašove obsadil piatu priečku. - Nepozriete sa, kde som začínal? Kulturista Peter Kováčik otvára miestnosť pri poštových schránkach vo vchode jedného z panelákov na Ulici ČSA v Brezne. Ukazuje nám šikovnú posilňovňu, kde sa tento onedlho 31-ročný pretekár ŽP Šport Podbrezová vypracoval na jednu zo slovenských jednotiek. Podobne, takpovediac v pivnici začínali aj mnohí slávni majstri.
Peter Kováčik nedávno v Dubnici v kategórii do 65 kg oslavoval už svoj štvrtý majstrovský titul. Oslavy však museli počkať, pretože o niekoľko dní nato Kováčik štartoval na ME v rumunskom Brašove. ,,Úspechom bolo už to, že som sa na majstrovstvách Slovenska dostal na ME. Prípravu mi skomplikovali zdravotné problémy. Od Veľkej noci som mal problémy so žalúdkom, dostal som teploty a schudol som. Potom som sa však dal doporiadku, ale nebolo to jednoduché,“ povedal na margo domáceho prvenstva Peter Kováčik. Pred Rumunskom v kútiku duše sníval o medaile, ku ktorej bol na významnom fóre veľmi blízko v roku 2003, keď v Rusku skončil štvrtý.
V Rumunsku z toho bolo napokon piate miesto. ,,Nemôžem byť sklamaný. Boli tam dobrí borci, konkurencia bola vyrovnaná. Nemohol by som sa hnevať ani keby som skončil šiesty a ten tretí by bol trebárs štvrtý. Rozhodovalo málo.“
Čo bolo to ,,málo“ v Petrovom prípade? ,,Ostrejšie, vyrysovanejšie svalstvo,“ odpovedal P. Kováčik, ktorý mimochodom nie je prvým kulturistom v rodine. Ešte pred ním sa tomuto športu v Čiernom Balogu venoval jeho otec. Mladého Petra šport svalnatých mužov prvýkrát fascinoval v roku 1992, keď sa bol pozrieť na ME v Ostrave. ,,Vtedy som si povedal, že to musí byť perfektný pocit stáť takto na pódiu. Rozhodol som sa, že skúsim pre to niečo urobiť. Trvalo mi desať rokov kým som sa dostal na ME a jedenásť, kým som dostal aj do finále.“ Keď je reč o začiatkoch, P. Kováčik nezabúda poďakovať aj svojmu tímu. ,,Bez podpory priateľov, známych, sponzorov, oddielu a bez môjho manažéra by som ťažko dosiahol to, čo som dosiahol.“
Peter Kováčik asi ako každý kulturista tiež zažíva počas prípravy muky z toho, že si nemôže na tanieri dožičiť všetko, čo srdce ráči. ,,Musím vydržať, ale po súťaži je všetko fajné. Nemám nejaké špeciálne obľúbené jedlo, zjem všetko,“ povedal P. Kováčik, ktorý sa vie zvŕtať v kuchyni aj pri príprave normálneho, ,,nekulturistického“ jedla. ,,Zatiaľ sa nikto nesťažoval,“ zasmial sa P. Kováčik.
