Spomienky na kruté časy sa vám isto navždy vryli do pamäte. V časoch oslobodenia Brezne ste mali sedemnásť rokov, no sladký vek ste si zrejme ako dnešná mládež nestihli ani uvedomovať...
– Bol som študentom septimy, no od povstania do príchodu frontu sa nevyučovalo. Mali sme možnosť všetko sledovať, ale pritom si užiť aj dobrodružstvá. Aspoň tak sme to zo začiatku vnímali. Pohyb vojsk som však mohol pozorovať lepšie než ostatní, pretože sme bývali neďaleko malej stanice, pri moste, cez ktorý prechádzali vojaci. Viete, v tom dome, kde teraz sídli firma so záhradnou technikou. Voľakedy boli v týchto končinách cestovné hostince, ak niekto prišiel, mohol vojsť aj so záprahom do dvora, prestravovať sa, či prenocovať vo voze.
Váš dom sa nachádzal 50 metrov od mosta, ktorý Nemci plánovali vyhodiť do vzduchu. Ako ste sa pripravovali na toto nebezpečie, veď veľký výbuch mohol spôsobiť neuveriteľné následky.
– Na jeho vyhodení pred príchodom fronty sa nútene pod dozorom Nemcov podieľali maďarskí vojaci. Komunikoval s nimi môj otec, ktorý bol frontovým vojakom z prvej svetovej vojny. Tovarišil v Miškovci, preto sa vedel dohovoriť. Sľúbili mu, že urobia tak, aby most nevyletel.
Napriek tomu sme sa rozhodli, že bude lepšie, ak sa v daný moment vysťahujeme a tú hrôzu neprežijeme priamo v našom dome. Aj s dvomi kravičkami a ovcami sme sa vybrali k príbuzným, do jedinej poľnohospodárskej usadlosti na Židlove. Bývali tam už aj iní Brezňania, dokonca aj dvaja mladí Nemci. Vycítil som, že by chceli s nami zostať a počkať, kým prejde front. Na Židlovo sa s nami odsťahoval aj učeň. Privyrábal si u môjho otca, ktorý bol čižmár a šil obuv ku krojom pre ľudí z Horehronia aj Čierneho Balogu. S učňom sme mali na starosti nachovať a napojiť kravy.
Pamätáte si, čo nasledovalo v nasledujúcich dňoch?
– Pamätám si na to, akoby to bolo dnes. Blížil sa front. Vonku vládla krutá zima a bolo veľmi veľa snehu. Okolo Brezna padali míny, Rusi ostreľovali nemecké hliadky. Pre nás to bolo stále dobrodružstvo. S učňom som napájal kravy, keď sa k nám pešo blížila asi trojčlenná nemecká hliadka. Zo studne som nabral dve vedrá vody a ako som vošiel do maštale, nastal výbuch.
Zvalilo ma dnu, aj dvere za mnou zapleslo. Keď som sa spamätal, vybehol som von. Učeň už bol na druhom svete, mína padla priamo vedľa neho.
