Stabilné umiestnenia v TOP 20 na medzinárodných európskych a svetových podujatiach ju predurčujú k sľubnej športovej kariére, ako juniorka sa totiž nestratila ani v kategórii žien. Talentovaná biatlonová reprezentantka z Brezna Henrieta Horvátová.
Aká bola vaša cesta k biatlonu?
– K biatlonu som sa dostala najmä preto, že som bola hyperaktívne dieťa a rodičia so mnou neustále skúšali rôzne športy a voľnočasové aktivity. Jedného dňa prišiel ocino domov s tým, či by som chcela vyskúšať biatlon.
Mala som osem rokov, keď som sa prvýkrát postavila na bežky. Bolo to pre mňa vtedy úplne niečo nové, vôbec som nevedela, čo mám robiť s nohami a rukami. Videla som staršie dievčatá, ktoré to už vedeli, a snažila som sa ich napodobniť. Skončilo to pádom. Našťastie som sa nevzdala a biatlonu som zostala verná dodnes.
Kto bol vtedy pre vás najväčšou oporou a kto je ňou dnes?
– Mojou najväčšou oporou bola aj stále je hlavne moja rodina. Vždy ma veľmi poteší, keď ich vidím povzbudzovať ma niekde na kopci. Mamina sa veľmi neangažuje do biatlonových záležitostí, ale aj napriek tomu ma vždy podporuje, teší sa so mnou z úspechov aj neúspechov. Vždy sa jej môžem posťažovať na všetko, čo ma trápi. Ocino bol vždy ten, ktorý veril, že trpezlivosť ruže prináša a tým ma naučil sa nevzdávať, aj keď to niekedy bolí. Vtedy som tomu veľmi nerozumela, ale teraz viem, že to bolo na niečo dobré. Obidvom za podporu ďakujem.
Ste odchovankyňou Klubu biatlonu v Brezne, ktorému ste napriek štúdiu v Banskej Bystrici zostali verná dodnes. Prečo?
– Štúdium v Banskej Bystrici ma nijak neovplyvnilo v tom, že by som mala zmeniť klub. V škole mám zabezpečený individuálny študijný plán, takže som časovo flexibilná. Ďalším faktorom je aj fakt, že Biatlonové centrum Osrblie je hlavne v zime jediný areál na Slovensku, kde sa dá komplexne trénovať, teda je výhodnejšie byť nablízku v Brezne.
