BANSKÁ BYSTRICA. Už ani nedokáže spočítať, koľkokrát išiel za svoj život do volebných miestností.
Voľby, v ktorých však skutočne o niečo išlo, sa ale podľa neho začali až po páde socializmu.
„Aj dovtedy sme chodili voliť, veď to bola v tom čase povinnosť. Slušne sme sa obliekli, vhodili lístky a išli domov. O ničom sme ale nerozhodovali a nik to od nás ani nečakal. Bola to formalita, akási zásterka demokracie, “ hovorí.
Po roku 1989 sa to zmenilo a odvtedy vždy dôkladne zvažuje komu dať hlas. „Mám také srdcové záležitosti – životné prostredie, historické pamiatky, či slovenské kúpele.
Práve tieto oblasti mi však u väčšiny strán svojim spôsobom chýbali,“ hovorí s tým, že chápe snahu väčšiny politikov riešiť prioritne zdravotníctvo, dôchodky, mladé rodiny, či životnú úroveň. „Ak tam však chýba nejaký komplexnejší pohľad, strany strácajú. Našťastie, aj teraz sa našli politické subjekty, ktoré riešia aj tieto otázky,“ dodal s tým, že pri rozhodovaní komu dať hlas, to u neho zohralo nemalú úlohu.
