BANSKÁ BYSTRICA. Zažívame dobu neistoty a každý z nás bude šťastný, keď toto kritické obdobie prežije jeho rodina a blízki v zdraví a keď budeme môcť zatvoriť knihu za jedným ťaživým obdobím.
S podobným pocitom beznádeje sú však dejiny doslova popretkávané. Naši predkovia to mali o to ťažšie, že diagnostika a systém starostlivosti o chorých bol omnoho komplikovanejší, ako je dnes. Vzhľadom na úroveň vtedajšej lekárskej vedy a dostupnej techniky však v mnohých smeroch treba sňať pred vtedajšími lekármi a vedcami klobúk. Stačí sa pozrieť do histórie Banskej Bystrice a možno by ste boli prekvapení, že systém starostlivosti o zdravie tu mali na tú dobu veľmi kvalitne prepracovaný.
Špitál už v 14. storočí
Vezmime si len taký mor, ktorý Banskú Bystricu navštívil opakovane. Ten najhorší prišiel v roku 1601 a zomrelo naň viac ako 1390 ľudí . Bola to v tom čase približne polovica obyvateľov mesta.
Historik Jozef Ďuriančik hovorí, že Banská Bystrica patrila k tým mestám Uhorska, v ktorom sa magistrát snažil chrániť obyvateľov pred šírením nákazlivých chorôb rôznymi opatreniami. Prvý špitál svätej Alžbety v Dolnej ulici zriadili už v 30. rokoch 14. storočia.
Keď morová epidémia udrela na mesto opäť v rokoch 1529 – 1530, rozhodli sa radní páni riešiť zložitú situáciu vlastným doktorom v osobe Jana Fabera a lekárnika Jana Scherueba, ktorému zriadili aj lekáreň v špitáli sv. Alžbety.
Tak ako sa chránia lekári dnes špeciálnymi odevmi, pripomínajúcimi skafandre, tak sa snažili chrániť pred nákazou aj v minulosti. Samozrejme, mali na to iba obmedzené možnosti a boli to práve lekári, ktorí sa zvykli nakaziť medzi prvými. Najviac sa ako ochranný prostriedok používala zvláštna maska v tvare vtáka, do ktorej si dávali rôzne aromatické bylinky.

Som doma. To neplatí iba dnes
Jozef Ďuriančik dodáva, že k opatreniam na zamedzenie nákazy patrilo aj obmedzenie slobodného pohybu osôb. Uzatvárali sa mestské brány a prví museli opustiť mesto tuláci, či obchodníci. Platil aj takzvaný „morový poriadok.“