BANSKÁ BYSTRICA. Obyvateľov sídliska Sásová prekvapil presne o polnoci zvon zvona zo starej Sásovej, ktorý sa bežne o tom čase neozýva. Niektorí obyvatelia, ktorí ešte boli v túto neskorú hodinu hore si mysleli, že zvuk vychádza z veže starobylého kostola sv. Antona Pustovníka.
Správca farnosti Ľudovít Sobôtka však povedal, že zvon vo veži kostola sa dlhodobo nepoužíva.
Polnočný zvon v skutočnosti zaznel zo sásovskej zvonice. Potvrdil nám to správca zvonice Ján Marochnič, ktorý sa tu stará aj o elektronický systém zvonenia. Dôvodom je podľa neho technická porucha na týždňovom programovaní relé. „Presnú príčinu, prečo k poruche prišlo ešte nepoznám, ale pracujem na jej odstránení. Môže to byť spálený kontakt, to by nemal byť pri oprave vážnejší problém. Uvidíme, čo to v skutočnosti je za problém, “ povedal nám. O zvonicu sa stará už 26 rokov a do detailov pozná aj dva zvony – veľký a malý. Aj ten malý však váži úctyhodných 400 – 500 kilogramov.
K podobnej situácii ako túto noc už pred niekoľkými rokmi prišlo, stalo sa tak ale počas búrky. Zvon tiež začal biť mimo nastaveného programu. „Keď sa túto noc po polnoci ozvalo zvonenie, rýchlo som sa poobliekal a išiel som ho odstaviť ručne,“ hovorí. Býva kúsok od zvonice, o ktorú sa roky obdivuhodne stará.
Zaujímavá história jednej z posledných pamiatok Sásovej
História zvonice je veľmi zaujímavá, spoločne s ďalšími zvonicami v mestských častiach je zapísaná aj medzi pamätihodnosťami mesta. Zbierka pre jej postavenie sa začala už v roku 1911, podieľala sa na nej predovšetkým miestna evanjelická cirkev. Stavať ju začali o dva roky neskôr a viedli si o tom presné záznamy. Podľa Dokumentačného centra Sásová zakúpili na celú stavbu 11 tisíc tehál a kusové vápno vozili z vápenky vo Sv. Jakube.
Stavbu zvonice ukončili 16. novembra 1913. Na základe ďalšej zbierky od občanov, spolkov a filiálky Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) zakúpili v roku 1928 aj zvony, ktoré slávnostne vysvätili v máji nasledujúceho roka.
V roku 1939 zakúpili na zvonicu aj hodiny, ktoré odbíjali každú polhodinu a hodinu na všetky štyri svetové strany, zvonili na nej aj pri príležitosti pohrebov a iných udalostí. Zriadený mali dokonca aj Denník zvonového fondu.
Zvonenie sa od začiatku vykonávalo tri razy denne a táto tradícia sa v starej Sásovej udržala , zvonenie počuť o siedmej ráno, o dvanástej napoludnie a o ôsmej večer (v zime o 19.00) . Oba zvony zvonia spoločne iba vtedy, ak niekto umrie, alebo pri významných udalostiach.
Pôvodné ručné zvonenie na dvoch zvonoch nahradili v roku 1998 automatickým systémom.
Autor: ETA
