BANSKÁ BYSTRICA. Informoval o tom oficiálny web Slovenského atletického zväzu (SAZ). Vavrinčík zomrel v sobotu nadránom v Banskej Bystrici. Rodák zo zakarpatského Nového Klenovca by sa 18. septembra dožil 80 rokov.
Vzťah k atletike získal ako školák v Rimavskej Sobote, základy trojskoku mu vo Zvolene vštepil tréner Karol Krištof, ale vážne sa tejto disciplíne začal venovať až v roku 1960 pod vedením Zdeňka Melichárka ako študent Fakulty telesnej výchovy a športu Karlovej univerzity v Prahe a člen pražskej Dukly.
V jej drese v roku 1961 získal bronz na československom šampionáte a ako prvý Slovák skočil za 15 metrov (15,10 m). Osobné maximum 15,52 m však dosiahol až v banskobystrickej Dukle (1968), kde v roku 1966 nastúpil ako skokanský tréner a pod jeho vedením moravský rodák Pavel Sasín posunul slovenský rekord v trojskoku za 16 m (16,07 m v roku 1971, na halových ME 1976, na ktorých skončil šiesty, až na 16,36 m).
Na začiatku kariéry radami v technike externe výdatne pomohol aj Jánovi Čadovi, prvému Slovákovi, ktorý v roku 1983 skočil za 17 m. V lete 1982 v Dukle trénoval aj Jána Zvaru, prvého československého skokana do výšky s výkonom 230 cm (236 dodnes iný Slovák neskočil), ktorý istý čas koketoval aj s trojskokom (osobný rekord 15,21 m).
Vychoval výborných športovcov
Vavrinčík dlhé roky viedol slovenského diaľkárskeho multišampióna Pavla Tolnaya, ale aj trojnásobného československého a štvornásobného slovenského majstra v skoku o žrdi Karla Jelínka, ktorý ako prvý člen slovenského klubu skočil nad 5 m (513 cm), ďalšieho žrdkára Jiřího Lesáka (537), istý čas aj výškárov Ladislava Orviského či Ľubomíra Roška.
V Prahe sa zoznámil aj s fenomenálnym trnavským futbalistom Jozefom Adamcom. Keď ho angažovali za trénera vtedy druholigovej Dukly Banská Bystrica, Adamec mu ponúkol, aby prevzal post asistenta zodpovedného za kondičnú prípravu.
V rokoch 1988 1998 bol zástupca veliteľa armádneho strediska a v Dukle skončil v roku 2008 ako kondičný tréner mládeže jeho futbalového klubu.
