Kraj stanovil neštandardné podmienky výberového konania, na funkciu riaditeľa knižnice stačí rok odbornej praxe

BANSKÁ BYSTRICA . O funkciu riaditeľa banskobystrickej Verejnej knižnice Mikuláša Kováča (VKMK) sa môžu uchádzať vysokoškolsky vzdelaní záujemcovia s minimálne ročnou praxou v oblasti kultúry.

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) medzi požiadavkami na riaditeľa ním zriaďovanej organizácie neuviedol žiadnu podmienku na prax v riadení. Ako pre agentúru SITA povedal predseda Slovenskej asociácie knižníc Ondrej Látka, medzi štandardné podmienky patrí trojročná prax v knižnici a tri a viacročná prax na pozícii riadiaceho pracovníka, najlepšie v knižnici. Ako odporúčanie sa zvykne požadovať aj knihovnícke vzdelanie.

Slová predsedu asociácie knižníc potvrdzujú aj výberové konania na riaditeľov knižníc v iných krajoch, kde napríklad v Žilinskom kraji pred rokom na funkciu riaditeľa Kysuckej knižnice v Čadci požadovali minimálne päťročnú odbornú a zároveň trojročnú riadiacu prax. Nitriansky samosprávny kraj robil v tomto roku výber troch riaditeľov svojich knižníc v Nitre, Nových Zámkoch a v Komárne, pričom požadoval päť rokov praxe v oblasti kultúry alebo tri roky riadiacej praxe. Prešovský kraj mal podmienku v tohtoročnom výbere riaditeľa Ľubovnianskej knižnice v Starej Ľubovni prax v oblasti knihovníctva najmenej päť rokov. Podobne je to aj v ostatných krajoch, ktoré sú zriaďovateľmi knižníc.

Podľa BBSK požiadavka na zníženie počtu rokov praxe vyplynula zo skúseností, keď sa nedarilo obsadiť podobné miesta v kultúrnych inštitúciách, z diskusií a z požiadaviek krajských poslancov. „Diskusia prebieha aj na tému, ako obsadzovať vedúce pozície v kultúrnych inštitúciách – či vylúčiť mladých, perspektívnych uchádzačov na základe počtu rokov praxe, alebo im dať príležitosť predložiť projekt, ktorý je v tomto prípade jedným z rozhodujúcich kritérií,“ uviedla pre agentúru SITA vedúca oddelenia komunikácie BBSK Lenka Štepáneková s tým, že menší počet rokov praxe automaticky neznamená znižovanie úrovne riadiacej pozície a rovnako počet odpracovaných rokov neznamená, že takýto uchádzač predloží lepší dlhodobý projekt rozvoja a smerovania inštitúcie.

Asociácia knižníc by uvítala, keby s ňou vyššie územné celky viac spolupracovali v tejto agende. „Knižnice sa javia ako inštitúcie s jednoduchým procesom, ale opak je pravdou. Sú to vysoko odborné činnosti, na ktoré je potrebné vysokoškolské knihovnícke vzdelanie alebo aspoň dlhodobá prax v oblasti knihovníctva,“ objasnil predseda Slovenskej asociácie knižníc Látka s tým, že riaditeľ knižnice má na starosti všetky prevádzkové činnosti, od personálnych, finančných a rozpočtových, až po odbornú činnosť knižnice.

„Z nášho pohľadu je neštandardné žiadať iba prax v oblasti kultúry, pričom do tohto spadajú galérie, múzeá, archívy a iné, ktoré nemajú s knižničnou agendou nič spoločné,“ dodal predseda asociácie knižníc s tým, že uberanie z požiadaviek na výberové konania znižuje ich transparentnosť a zvyšuje podozrenie na dosadzovanie vopred vybraných ľudí. Podľa Látku by bolo vhodné aj do výberových komisií nominovať odborníkov z radov knihovníkov. „Títo vedia dať odborné a riadiace otázky z praxe, čo celkovo potom budí lepší dojem o transparentnosti výberového konania,“ konštatoval Látka.

Banskobystrická župa sa v tomto prípade rozhodla otvoriť výberové konanie pre širší okruh uchádzačov. Títo tak dostanú možnosť predložiť svoj projekt, ktorý bude posudzovať sedemčlenná komisia. V nej budú traja poslanci BBSK, nezávislý odborník zo Slovenskej národnej knižnice, zástupca knižnice vyslaný odborovou organizáciou, vedúci oddelenia kultúry a zástupca finančného oddelenia Úradu BBSK. Zástupcov samosprávy je tak v komisii až päť a len dvaja členovia zastupujú knižnice a odbornú verejnosť.

Práve projekt posudzovaný komisiou má byť v tomto prípade jedným z rozhodujúcich kritérií úspešnosti uchádzača. „Otvorenie výberového konania širšej skupine uchádzačov predpokladá aj predloženie väčšieho počtu projektov, ktoré bude komisia posudzovať – to znamená viac pohľadov na možné budúce smerovanie inštitúcie, či väčší priestor na porovnávanie úrovne jednotlivých projektov a uchádzačov,“ dodala Štepáneková a doplnila, že takýto postup je síce prácnejší, ale zároveň podľa župy otvorenejší a transparentnejší.

Banskobystrická regionálna knižnica nemá riadne menovaného riaditeľa ako definuje jej zriaďovacia listina už od polovice septembra minulého roka. Kraj poveril vedením jednu zo zamestnankýň, pričom podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme možno miesto vedúceho zamestnanca obsadiť bez výberového konania najviac na šesť mesiacov. Podľa župy bolo výberové konanie na riaditeľa knižnice pripravené už v marci a jeho vyhláseniu zabránili len mimoriadne okolnosti súvisiace s pandémiou koronavírusu.

Verejná knižnica Mikuláša Kováča pôsobí ako regionálna pre okresy Banská Bystrica a Brezno, a zároveň ako mestská knižnica v meste pod Urpínom. Založená bola v roku 1973, pričom od roku 2002 je jej zriaďovateľom Banskobystrický samosprávny kraj. Na území mesta Banská Bystrica pôsobí ako sieť oddelení a pobočiek, medzi ktoré patrí oddelenie pre dospelých, oddelenie pre deti a tri komunitné pobočky na sídliskách.