Život na ulici

A neraz je to pre nich jediný zdroj živobytia a aj príjmu.
Volá sa Karol a jeho známi mu hovoria Čuňo. Sám vraj nevie prečo. Pred malou chvíľou prekutal posledné kontajnery na Bernolákovej ulici. „Nechodím sem každý deň, môj rajón je na Fončorde. Idem tam na nákup,“ povedal a kývol smerom k hypermarketu. Platidlom mali byť zrejme prázdne pivové fľaše, ktoré mal v igelitovej taške. „Nemyslite si, že vybrať kontajnery je také ľahké,“ hovorí. „V Radvani plnia odpad do igelitiek z blízkeho obchoďáku a dá to zabrať, kým sa do nich dostanete.“
Svoj príbeh ocenil na päťdesiat korún. Akonáhle ich dostal, začal byť zhovorčivejší. Na ulicu sa dostal po nezhodách s rodinou a vtedy to podľa neho nebol alkohol. Železo vraj nezbiera, lebo na sídlisku ho veľa niet. Zaujímavejšie sú však pre neho vyhodené spotrebiče a papier. Našiel už i prenosný televízor a dokonca vraj fungoval. Ľudia sa zbavujú rýchlovarných kanvíc, sušičov na vlasy a občas sa nájde aj nejaký vysávač. Má jedno skryté miesto, kde to všetko uloží a raz za čas vyhľadá svojho človeka, ktorý mu za cennejšie kusy zaplatí. Takmer sa vyučil za spojára a ako tvrdí, ešte by to možno vedel aj sám opraviť. A zárobok? Nestojí vraj za reč, ale on je spokojný a nemusí ani na polievku do charity. Na mladšom sídlisku sú podľa neho kontajnery svojím obsahom zaujímavejšie ako tam, kde žijú starší ľudia. Tí nevyhodia ani pokazené veci. Raz však z kontajnera na Triede Hradca Králové vylovil aj mladú ženu. Spadla do poloprázdnej nádoby
dole hlavou, keď sa naťahovala za vrchnákom od smetného koša. Kričala o pomoc a on ju vytiahol za nohy.
Kde prespáva nechcel prezradiť ani za svet. Povedal len toľko, že je to kúsok od železničnej stanice a má to len pre seba a svoju priateľku. Na otázku, kde je teraz jeho známa však smutne poznamenal, že odišla minulý týždeň a nevie kde. Karči sa potom odmlčal a urobil pohyb rukou akoby si na neoholenej tvári chcel utrieť stratenú slzu.
V Banskej Bystrici žije podľa odhadov asi 200 ľudí bez strechy nad hlavou. Z toho 130 ľudí údajne eviduje Kotva, zariadenie pre ľudí bez domova, vrátane 64 detí. Niektorí bezdomovci sa na ulicu dostali vlastným pričinením, iní sa stali obeťou ľudskej „vychytralosti“ a príliš dôverovali ľuďom okolo seba. Kde zaradiť Karola, alias Čuňu, ťažko povedať. Ale jedno je isté. Ak ho stretnete na niektorom z banskobystrických sídlisk, bude obložený ťaškami, ak práve „nakúpil“ to, čo iní už nepotrebovali.