Do Brezna, ako povedal, chodí na dobré nákupy. Tentoraz si potreboval zadovážiť obuv, čo niečo vydrží. Peniažky ho vraj nesvrbia, má dobrý dôchodok, lebo aj keď už nemusel, ešte pracoval. Na Oravskej priehrade, v Sigme, naposledy v polomskom kombináte.
„Za komunistov mi pár ráz hrozilo, že pôjdem do basy,“ hovorí. „Prišla kopa papalášov, akurát som robil technickú kontrolu, že či neohrozujeme plán. Tak som povedal, aby nás nezdržovali, lebo my nerobíme politiku, ale úžitok pre štát. Keď chcú politizovať, nech idú na stranícky výbor, tam je súdruh, tam si prídu na svoje. Potom sa na mňa sťažovali, že mám veľkú papuľu.“
Rezko si vybavil účty aj keď bol vo vojenskej škole. „Mali sme veliteľa, čo nás v jednom kuse šikanoval. Raz mi vzkypela krv, až som mu jednu, takú riadnu horehronskú, prilepil. Odvelili ma k chemikom. Len len, že som neskončil medzi pétepákmi.“
J. Čupka Adamov si potrpí najmä na duchovný majetok. Okrem viachektárového lesného urbáru má napríklad 450 zväzkov kníh, hovorí kastílskym dialektom, ovláda nemčinu, ruštinu a ani pri svojom veku, 76 rokov, nestráca humor. „Mária Terézia bola najlepšia panovníčka. Tá poskytla občanom pôdu a lesy, dneskajší rozdávajú iba poplatky.“ Dejinám vytýka veľa bielych miest, najmä čo sa týka Stalina. „Dosiaľ nie je vyjasnené, čo by sa mu mohlo pripísať. Bola to strašná hyena. Osobne som proti fanatizmu všetkého druhu! U mňa je napríklad náboženstvo dialektický materializmus. Miluj blížneho svojho ako seba samého. Silné slová. A účinok?! Pfff…Človek nivočí aj to, čo nezožerie!“ A medzi tým, ako pozerá na hodinky, lebo už musí „šmýkať“, zdôvodňuje, prečo mal ťažkú zimu. „Prekonal som klinickú smrť. Srdiečko ma nechce poslúchať. V tele mi funguje umelý kĺb a veľa zahojených zlomenín. Našťastie, dostal som do vienka silné gény. Nie som žiadny hybrid!“ Stihol povedať, že na huby treba chodiť, keď je na nebi mesiac, lebo aj pre prírodu platí 28-dňový cyklus ako „v ženskom kalendári“. Potom významne mrkol a ešte z dverí zavolal: „Nebojte sa, bude aj dobre. Slovák je nezmar!“