BREZNO. Publikácia s názvom Brezno, mesto mojich predkov a mojej mladosti je venovaná rodine autora, ale zároveň zachytáva osudy mesta vo viacerých dejinných kultúrno-spoločenských situáciách. Zaspomínajte si na dávne časy spolu so Samuelom Brečkom, ktorý napriek tomu, že už roky žije v Bratislave, z Brezna nikdy neodišiel.
Pán Brečka, narodili ste sa a vyrastali v Brezne, ktoré sa vám navždy vrylo do srdca. Ako spomínate na obdobie detstva, roky rannej mladosti?
– To je veľmi zložitá otázka, musel by som citovať veľkú časť mojej knihy. A to isto nie je účelom tohto rozhovoru. V rozhovoroch s ľuďmi, ktorí čítali knihu a Brezno poznajú len zbežne, často preberáme bohatú kultúrnu tradíciu Brezna. To, čo som zdôraznil v knihe, že Brezno ani v mojich časoch nebolo žiaden kultúrny „zapadákov“, že z Brezna mohol mladý človek odchádzať do sveta kultivovaný a, ak mal aj trochu vlastnej iniciatívy, aj kultúrne zbehlý. A teda sa nemusel v Bratislave cítiť ako zaostalý vidiečan. Podobne to bolo so športom. Dalo by sa dokonca povedať, že ten bol v mojich časoch možno na vyššej úrovni ako dnes, aj keď mu chýbali materiálne a technické podmienky.
Keď sa vraciate do svojho rodného mesta, na čo sa najviac tešíte?
– Na svojich príbuzných a známych. Veď najmä kvôli tomu som písal knihu o svojich predkoch a svojej mladosti, aby som zdôraznil význam rodinných zväzkov a priateľstiev. To je to najcennejšie, čo v živote máme. Možno sa tešiť aj na pekné námestie a miesta minulých zážitkov, ale tie tvoria iba rámec ľudských vzťahov. Navyše ja, čo sa celý život zaoberám históriou, sa teším aj na všetko ostatné, čo mi pripomína dávnejšiu minulosť.
O Brezne vyšlo viacero záslužných publikácií, posledná uzrela svetlo sveta napísaná vaším perom. Čo vás inšpirovalo k vytvoreniu tohto diela?
– Ako som zdôraznil v úvode knihy, chcel som predovšetkým potomkom našej rodiny pripomenúť, že si treba neustále uvedomovať, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. A zároveň som tým chcel inšpirovať aj všetkých ostatných. Nestačí iba deklarovať, že „ja som hrdý, že som Brezňan (Hugáň)“, treba vedieť, že aj prečo. Treba si uvedomovať, čo mi to mesto dalo, prípadne, čo som mu dal ja.
