BANSKÁ BYSTRICA. V podkroví Späthovej vily, ktorú navrhol staviteľ Juraj Hudec, otec architekta svetového mena Ladislava E. Hudeca, otvorili v stredu zaujímavú výstavu. Tá je venovaná dvom významným oceneniam Spolku architektov Slovenska za uplynulý rok, ktoré sa viažu priamo k Banskej Bystrici.
Ide o Cenu Emila Belluša, ktorú vlani získala teoretička a historička architektúry Klára Kubičková a Cenu Dušana Jurkoviča, ktorú za Monument na cintoríne z prvej svetovej vojny v Banskej Bystrici – Majeri získala trojica architektov Benjamín Brádňanský, Vít Halada a Maroš Greš.
Ako na vernisáži povedala kurátorka výstavy Andrea Pleidel, Cena Emila Belluša sa udeľuje za celoživotné dielo architektov a práve Klára Kubičková sa stala prvou osobnosťou, ktorá toto prestížne ocenenie nezískala priamo za tvorivú architektonickú činnosť. Prínos Kláry Kubičkovej pre slovenskú architektúru je však mimoriadny, lebo podľa slov A. Pleidel sa je podarilo vytvoriť mód medzi tvorivými architektmi a verejnosťou, vďaka ktorému môžu ľudia architektúru lepšie spoznávať a naučiť sa ju chápať.
Prezident Spolku architektov Slovenska Juraj Herrmann povedal, že prispôsobili dokonca štatút tejto ceny, aby mohli oceniť osobnosť, ktorá je pre slovenskú architektúru veľkým a nesporným prínosom. Mimoriadny prínos Kláry Kubičkovej ocenila vlani aj prezidentka Zuzana Čaputová Pribinovým krížom II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Roky spätá s Banskou Bystricou
Pani Kubičková sa počas celého tvorivého života venuje dejinám architektúry, vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na teóriu hodnôt, metódy hodnotenia a kritiky architektúry.
Čo sa týka jej dlhoročného pôsobenia v Banskej Bystrici, pôsobila v bývalom Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti , či v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici ako vedúca odborného oddelenia.
Jej výrazný prínos je aj pri kreovaní architektonických zbierok Slovenska. V rokoch 1987-1992 pôsobila v Slovenskej národnej galérii v Bratislave najskôr ako zakladateľka a kurátorka architektonickej zbierky, od roku 1990 ako riaditeľka Galérie architektúry, úžitkového umenia a dizajnu SNG. Na 5. Bienále architektúry v Benátkach pôsobila ako kurátorka.
Dielo L.E. Hudeca je pre ňu veľkým posolstvom
V roku 2012 založila spoločne s architektom Igorom Teplanom Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca (C.A.L.E.H.), ktoré sa venuje sa aj prezentácii kultúrneho odkazu Hudecovho diela. Centrum sídli práve v zrekonštruovanej Späthovej vile na Skuteckého ulici.
Ako na vernisáži pripomenula kurátorka Andrea Pleidel, aj po skončení aktuálnej výstavy pripravujú vo vile do konca tohto roka viaceré zaujímavé podujatia. Bude to napríklad workshop pre deti, kde si budú všímať priestor okolo seba, ku kľúčovým však budú patriť podujatia k Roku Juraja Hudeca. 18. decembra si totiž pripomenieme 100 rokov od jeho úmrtia. Pri tejto príležitosti chce CA.L.E.H vydať aj publikáciu o jeho živote a diele.
