Góly strieľal nožničkami a oslavoval saltami. Bol kapitánom Československa do 16 rokov, majstrov Európy 1990, keď ho zvolili najlepším hráčom. Trénoval v Barcelone, 46-krát hral európske poháre a žiaril s Gretzkého číslom. V Nemecku prisadol loptu a v Maďarsku si ju nechal levitovať na krku, aby zabával tribúny.
Celkom fajn na syna plynára a kuchárky z Veľkého Krtíša, však?
Futbalový šoumen MAREK PENKSA (47) v redakcii MY novín rozprával o svojom turné po svete spojenom s 22 klubmi.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako na škole zranil učiteľa
- Ako presne sa zrodil Penksov útek cez hranice z Banskej Bystrice do Nemecka
- Trénoval v Barcelone, prečo prestup nevyšiel?
- Prečo sa nikdy neopil
- Kde si najlepšie zarobil
- Kedy pred fanúšikmi utekal do šatne
- Aké zábavné historky má s policajtmi, ako kuriózne platil pokuty a akou najväčšou rýchlosťou šoféroval
- Ako spomína na konflikt v Prešove
- Čím si vysvetľuje, že nespravil ešte krajšiu kariéru a nemal viac než sedem štartov za Slovensko
- Prečo už po góloch nerobí saltá
Laskomeru ste ako žiačik strelili 17 gólov. Dali ste niekedy v zápase aj viac?
Devätnásť. Keď som v dvanástich prišiel z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice, rozohrával som sa na vtedajšej farme Dukly v Mičinej a za ňu som bežne strieľal desať gólov v zápase. Za sezónu vyše sto.
Popritom ste ale plakali na internáte...
Áno, asi pol roka mi bolo riadne smutno. Ja, chlapec z malého mesta, v dvanástich rokoch sám vo veľkej Banskej Bystrici... Neskôr prišiel kamarát z Krtíša Robo Semeník.
S Marekom Penksom sme sa zhovárali v redakcii MY Banskobystrických novín. (zdroj: Martin Kilian ml.)Skutočne ste pred majstrovstvami Európy do 16 rokov (1990) zabehli z Banskej Bystrice do Zvolena a späť?
Raz áno. Po ceste vedľa áut. Počas behu som stretol Jožka Pribilinca, ktorého som poznal z Dukly. Bolo to vyvrcholenie mojej prípravy na majstrovstvá Európy.
Ako kapitán ste ich vyhrali. S cenou pre najlepšieho hráča.
“My sme prišli v kockovaných gatiach a bundičkách, Nemci mali saká, ale na ihrisku sme ukázali našu silu.
„
Vtedy som bol jeden z najväčších talentov v Československu. Hrali so mnou Berger, Votava, Čížek, Labant, Řepka, Hýll, Rusnák, skromne sme sa potešili. Mohli sme si vyskakovať? My sme prišli v kockovaných gatiach a bundičkách, Nemci mali saká, ale na ihrisku sme ukázali našu silu. S nimi sme remizovali, porazili Francúzov a Portugalcov a vo finále aj Juhosláviu. Dal som jej gól a na víťazný som prihral.
A ozvalo sa vám dvadsať skautov?
Pýtali sa mnohí, ale s konkrétnou ponukou prišiel iba Frankfurt. Vtedy top klub, tretí najlepší v Nemecku. Anthony Yeboah, Jay-Jay Okocha, Jan Furtok... Bol som očarený, že som zrazu sedel v šatni s hráčmi, ktorých som mal predtým doma na plagáte, splnil som si svoj futbalový sen. Nemal som žiadnu úžasnú zmluvu, ale bol som spokojný, nepozeral som na peniaze, chcel som iba hrať, čo bolo ťažké, lebo bundesliga povoľovala na zápas iba troch cudzincov.
Písalo sa, že do Frankfurtu ste ušli komunistom, bolo to tak?
