BREZNO. Vyše päťsto metrov strmé miesto slúžilo zároveň ako odstrašujúce memento pre verejnosť, svedkov obetí smrti či pre hriešnikov alebo potenciálnych zločincov. Zlámaný v koleso bude zapletený, vedľa šibenice na kôl vyvesený, špiciar na kolese v štyri sveta strany s hlavou zohavenou nech je obracaný pre bázeň, výstrahu, príklad, poučenie – hlavného súdu je také rozsúdenie! (z rukopisu Františka Kreutza, 1990, Veršovaný testament)
Pred troma storočiami ohrozovala cesty medzi Breznom a Tisovcom obávaná zbojnícka družina Jakuba Surovca (1715 – 1740). Tradovalo sa, že sa triasli pod ňou i duby a jej pušky-samopalky desili pocestných.
Horskými priesmykmi sa ozývalo slávne „ide furman dolinou a zbojníci bučinou“. Hôrni chlapci sa tam cítili ako v raji, navštevovali salaše a krčmy. Vzbudzovali strach u jarmočníkov, mýtnikov, bohatých remeselníkov, gazdov či pútnikov. Flinty a broky svišťali okolím. Na gemerských i horehronských salašoch dochádzalo k verbovačkám valachov do zboja: „Prisahám Bohu, Svätej Trojici a všetkým božím svätým, že nikdy svojich tovarišov nezjavím, neoklamem,nezanechám v šťastí a nešťastí.“
Zločin a trest
Magistrát Brezna na čele s richtárom Ondrejom Englerom odsúdil Surovca na trest smrti v zmysle dobového útrpného a hrdelného práva. Za svoje ukrutné a tyranské činy, ako aj za to, že nešetril božský ani ľudský príkaz a tupil spravodlivosť zákona, robil výstupky na výstupky, skončil zbojnícky kapitán 11. októbra 1740 na popravnom vŕšku. Na začiatku „kariéry“ ho za krádež oviec potrestali v Banskej Bystrici na štyrikrát po päťdesiat palíc.

Až sprievodcovi a vodcovi zbojníkov (v pôvodnom texte: Jacobus Szurovecz, conductor et dux praedonum), rodákovi z Tisovca, vymeral brezniansky magistrát absolútny verdikt. Mimoriadny osud stihol mimoriadny trest a v kontexte súdnej praxe považujeme rozsudok za top v dejinách breznianskeho súdnictva. Svedčí o tom fakt, že sa Brezno obrátilo na Kráľovskú miestodržiteľskú radu do Bratislavy a žiadalo ju, aby mu poradila, čo by sa mohlo použiť k potrestaniu či vyšetreniu prípadu.
Podľa dobových správ mestskej rady chytili Surovca 16. septembra, a to úderom ručnice a sekery. Odvliekli ho zo súčasnej Pohronskej Polhory do Brezna, kde ho v radnici (dnešnom múzeu) väznili a podrobili mučivému výsluchu. Napokon ho dali do kolesa – lámali od hlavy.