BREZNO. Historická radnica v parku na breznianskom námestí slúžila potrebám mestskej administratívy až do 60. rokov minulého storočia. Odvtedy v nej má svoje odborné pracovisko Horehronské múzeum, ale priestory tejto pôvodnej renesančnej budovy využíva na svoju činnosť aj miestny odbor Matice slovenskej a sčasti i samotné mesto, ktoré je zároveň jej vlastníkom.
„Na základe statického posúdenia budovy radnice sme požiadali Banskobystrický samosprávny kraj o premiestnenie depozitu Horehronského múzea v podkroví, ktorý bol neúmernou záťažou tejto stavby. Zároveň nám kraj poskytol účelovú dotáciu vo výške 80-tisíc eur na presťahovanie depozitu a obnovu časti poškodenej fasády,“ informoval primátor Brezna Tomáš Abel. Magistrát má totiž záujem objekt kompletne zrekonštruovať a následne využívať na reprezentačné účely a propagáciu mesta.
Rokovacia miestnosť aj informačné centrum
Prioritným zámerom projektu, na ktorom breznianska samospráva pracuje už dva roky, je zreštaurovanie a oprava poškodených častí budovy tak, aby ostala zachovaná jej historická, pamiatková aj architektonická hodnota. „Naším cieľom je v súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom objekt obnoviť do jeho historickej podoby a otvoriť ho viac verejnosti za účelom jeho využívania pre verejné prehliadky o histórii a živote Brezňanov, verejné podujatia a napríklad aj sobáše,“ vysvetľuje primátor.
V najlukratívnejších priestoroch na poschodí radnice by mali byť situované reprezentačné kancelárie vedenia mesta, zasadačka mestského zastupiteľstva a expozície múzea; časť prízemia bude podľa architektonickej štúdie vyčlenená pre mestské informačné stredisko a sálu na komorné koncerty a výstavy. Návrh tiež počíta so vznikom vonkajšieho schodiska s pohyblivou plošinou pre imobilných ľudí a novej spevnenej plochy, ktorá umožní rozšíriť kultúrne podujatia aj do priestoru parku.
Sprístupnia unikátny krov
Mesto ako investor pripravovaného projektu plánuje v budúcnosti využiť potenciál i doposiaľ uzavretých častí historickej radnice. „V jestvujúcom suteréne je navrhnutý komornejší priestor na posedenie a uvažuje sa aj nad sprístupnením podkrovia, ktoré umožní návštevníkom obdivovať jedinečné konštrukčné riešenie krovnej sústavy,“ približuje zámer mesta architektka Barbora Halásová.
Rekonštrukcia objektu bude okrem nevyhnutnej obnovy poškodených klenieb, pozostávať aj z interiérových stavebných úprav, kompletnej výmeny rozvodov, podlahových krytín, okien, dverí, poškodenej časti krovu a samozrejme strechy. S prácami môže mesto začať až po vydaní právoplatného stavebného povolenia a získaní mimorozpočtových, externých zdrojov, o ktoré sa bude uchádzať. Celkové náklady odhadujú na 1,5 milióna eur.
