Pri jeho tvorbe mu dali autori do vienka ambíciu prvýkrát v našej histórii komplexne vytvoriť ekosystém pre rozvoj sociálnej ekonomiky, vymedziť legislatívne prostredie, vybudovať poradenskú infraštruktúru a poskytnúť finančnú podporu pre vznik a udržateľné pôsobenie sociálnych podnikov. Aby boli tak, ako to úspešne funguje v západnej Európe, nástrojom slúžiacim na pracovné začlenenie zdravotne alebo inak znevýhodnených nezamestnaných, na poskytovanie tovarov a služieb, ktoré v dostatočnej miere neposkytuje štátny alebo bežný podnikateľský sektor, aby boli silným nástrojom kontinuálneho rozvoja regiónov.
Ako sa darí tento smelý cieľ napĺňať v Banskobystrickom a v Žilinskom samosprávnom kraji, sme sa opýtali zástupcov Regionálnych centier sociálnej ekonomiky (RC SE) Jána Baláža z Banskej Bystrice a Ľubice Lövingerovej zo Žiliny.
Banskobystrické centrum sociálnej ekonomiky fungovalo medzi prvými. Aké boli začiatky, keď ste toto centrum rozbiehali? Čo boli najväčšie výzvy v naštartovaní implementácie nového zákona v tomto regióne?
Ján Baláž: Slovensko sa zaradilo medzi málo krajín EÚ, ktoré prijali takú komplexnú úpravu sektora sociálnej ekonomiky. V aplikačnej praxi sme sa na začiatku stretali s rôznymi otázkami a výzvami, ktoré vznikali najmä v súvislosti so správnym výkladom zákona, ale aj s počiatočnou nedôverou verejnosti. Začali sme preto organizovaním informačných seminárov pre územné samosprávy, neziskové a iné organizácie, podnikateľov i osoby sympatizujúce s myšlienkou sociálneho podnikania, pokračovali individuálnymi poradenskými stretnutiami a výsledkom je aktuálny počet 37 registrovaných sociálnych podnikov v Banskobystrickom kraji.
Žilinské centrum je o rok mladšie. Máte podobné skúsenosti alebo je sever stredného Slovenska v niečom špecifický?
Ľubica Lövingerová: My sme mali výhodu, že sme mohli nadviazať na skúsenosti a cenné informácie kolegov z už existujúcich centier, ktoré nám umožnili vybrať optimálny spôsob komunikácie pri vyhľadávaní potenciálnych záujemcov o získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.
Odborná i laická verejnosť reaguje pri našej akvizičnej činnosti podobne ako v iných krajoch, trochu obáv z neznámeho a zložitého, trochu nedôvery a veľa očakávaní predovšetkým od podpory zo strany štátu. Môžeme sa však pochváliť tým, že náš kraj ako prvý zo samosprávnych krajov na Slovensku založil registrovaný sociálny podnik. Jeho hlavným cieľom je regionálny rozvoj a zamestnanosť formou integrácie znevýhodnených a zraniteľných osôb na trh práce, úspora pri verejnom obstarávaní, keď môže kraj od „svojho“ podniku získať lepšie ceny, ale napríklad aj obmedzenie priestoru na korupčné správanie. Dnes v našom kraji pôsobí už 35 registrovaných sociálnych podnikov a ďalšie sú na ceste k registrácii.
Čo sú podľa vás také rozhodujúce momenty, keď sa záujemcovia rozhodli zaregistrovať si sociálny podnik?
Ján Baláž: Pomenoval by som tri faktory, ktoré sú z môjho uhla pohľadu rozhodujúce. Prvý faktor je veľmi aktívna spolupráca na úrovni vedenia Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý aktívne vstupuje do oblasti sociálneho podnikania. Jednak sám prevádzkuje tri sociálne podniky a tiež formou zvyšovania dopytu po tovaroch a službách týchto podnikov prostredníctvom sociálne zodpovedného verejného obstarávania. Druhý faktor spočíva v činnosti nášho centra, keď sme cielene zvyšovali široké povedomie verejnosti o sociálnom podnikaní. Tretí faktor je v legislatívne stanovenej priamej a nepriamej podpore pre registrované sociálne podniky. Tá sa síce ešte rozbieha, ale pevne veríme, že práve dostupnosť investičnej pomoci pomôže vzniku nových sociálnych podnikov na Slovensku.
Ľubica Lövingerová: Hybnou silou pri zakladaní obecných sociálnych podnikov sú podľa môjho názoru obecné zastupiteľstvá a starostovia, ktorí sú orientovaní na regionálny rozvoj. Dokážu spájať skvalitňovanie ponuky tovarov a služieb obyvateľstvu s vytváraním pracovných príležitostí pre nezamestnaných krajanov. Mnohí rozbiehajú výstavbu alebo rekonštrukciu obecných budov a bytov – to je ďalšia hybná sila, prečo zakladajú sociálne podniky. Obchodné spoločnosti, ktoré sa rozhodli registrovať ako sociálne podniky, uvítali možnosť získať znevýhodnených zamestnancov s vyrovnávacím príspevkom na mzdy. Zároveň si ich môžu vyškoliť vo vlastnej prevádzke, na svoje podmienky a podľa svojich predstáv.
Čo to v praxi znamená? S čím všetkým sa môžu na vás potenciálni záujemcovia o sociálne podnikanie obrátiť?
Ján Baláž: Radi odpovieme na všetky otázky týkajúce sa ich zámerov so sociálnym podnikaním. Záujemcov podrobne informujeme o všetkých náležitostiach k podaniu žiadosti o získanie štatútu a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona následne po registrácii a momentálne aj o podmienkach žiadostí o investičnú pomoc.
Ľubica Lövingerová: Rovnako ako kolegovia z banskobystrického regiónu, poskytujeme záujemcom podporu od rozvinutia myšlienky, pri tvorbe dokumentov potrebných k žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, až po kompletizovanie samotnej žiadosti k odoslaniu na MPSVR SR, ktoré prostredníctvom Odboru sociálnej ekonomiky priznáva žiadateľovi štatút. Naše poradenstvo a podpora je pre záujemcov, žiadateľov, aj registrované sociálne podniky bezplatná.
Aký majú pohľad na rozbeh sociálnej ekonomiky jej hlavní aktéri? O svoje skúsenosti sa s nami podelili zástupcovia registrovaných sociálnych podnikov: Jozef Pauk, M-PROMEX, s.r.o. r.s.p. Kysucké Nové Mesto, Milena Maková, Podnik medzitrhu práce – Šanca pre všetkých, n.o. r.s.p. a Milan Vaňo, Agro – drevinový ekosystém BBSK, s.r.o. r.s.p.
Jozef Pauk: Naša spoločnosť pôsobí na trhu viac ako 15 rokov a celé toto obdobie sa venujeme sociálne orientovanému podnikaniu podporou zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím alebo iným znevýhodnením. V tomto duchu prevádzkujeme chránené dielne, kde zamestnávame 10 takýchto osôb. Máme vydané povolenie na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania, v spolupráci s viacerými úradmi práce realizujeme mnoho poradenských a vzdelávacích projektov, vrátane medzinárodných.
O vytvorení sociálneho podniku sme uvažovali už pred niekoľkými rokmi, vtedy nás však odradila negatívna skúsenosť s podporou sociálnych podnikov. Aj po prijatí súčasnej legislatívy sme chvíľu váhali, no vďaka prístupu regionálneho centra v Žiline sme prekonali naše obavy a získali potrebné informácie aj pomoc pri procese transformácie. Pokiaľ ide o budúce plány, najskôr sa chceme stabilizovať ako dobre fungujúci sociálny podnik a v nasledujúcich rokoch chceme realizovať nové projekty, ktoré umožnia pripraviť na zamestnanie a zamestnať ďalšie znevýhodnené osoby.
Milena Maková: Myšlienku založiť mestský sociálny podnik mali zástupcovia mesta Banská Bystrica už pri jeho vzniku pred ôsmimi rokmi, keď bol v rámci realizácie pilotného národného projektu Od dávok k platenej práci vytvorený Podnik medzitrhu práce – Šanca pre všetkých, n.o. Výnimočnosť podniku spočíva v poskytovaní komplexnej pomoci pri riešení nepriaznivej životnej situácie klientov prostredníctvom inovatívneho konceptu kariérneho a sociálneho poradenstva, vzdelávania a zapracovania priamo v zriadenom Centre praktického výcviku, viackrát ocenenom na rôznych fórach.
Našou víziou je byť akceptovaným a spoľahlivým partnerom mesta v oblasti údržby miestnych komunikácií a zelene, byť spoločensky prospešným podnikom, ktorý poskytuje priestor pre zraniteľných a zdravotne znevýhodnených obyvateľov. Chceme im vytvárať vhodné podmienky na získavanie pracovných zručností a návykov a pričiniť sa aspoň o čiastočné eliminovanie negatívnych dôsledkov vyplývajúcich či už z dlhodobej straty zamestnania alebo zo zdravotných obmedzení.
Milan Vaňo: Za veľmi dôležitý krok v oblasti rozvoja sociálneho podnikania na Slovensku považujeme vznik zákona o sociálnej ekonomike v roku 2018. Približne v tomto období vznikala na úrovni Banskobystrického samosprávneho kraja myšlienka založiť sociálny podnik zameraný na poľnohospodársku prvovýrobu. Cieľ bol stanovený jasne – pestovanie kvalitných plodín ekologickým spôsobom zohľadňujúcim princípy agro-lesníctva a súčasné znižovanie dlhodobej nezamestnanosti v našom kraji prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených spoluobčanov.
Výsledkom je registrovaný sociálny podnik Agro – drevinový ekosystém BBSK, s.r.o. r.s.p. Zameriavame sa na pestovanie cesnaku, ktorý distribuujeme do zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Chceme tak postupne zabezpečiť prísun kvalitných domácich potravín pre našich žiakov i seniorov. Vďaka revitalizácii starých ovocných sadov plánujeme v najbližších rokoch postupne dopestovať hrušky či jablká, ale napríklad aj maliny. V zimných mesiacoch chceme zabezpečiť prácu pre našich zamestnancov ďalším plánom - včelárstvom. Do budúcna plánujeme rozširovaním výroby vytvárať ďalšie pracovné miesta pre znevýhodnených spoluobčanov a pripravovať ich tak na následný vstup na trh práce, čo je podstatou integračného sociálneho podniku.
Posledná otázka pre zástupcov regionálnych centier sociálnej ekonomiky: Čo by ste odkázali všetkým šikovným obyvateľom s dobrým srdcom z Banskobystrického a Žilinského samosprávneho kraja, ktorí majú chuť vrhnúť sa do sociálneho podnikania, ale blokujú ich obavy z neznámeho a ešte váhajú?
Ján Baláž, Ľubica Lövingerová: Nech nás jednoducho kontaktujú, očakávame ich podnikateľské vízie a návrhy. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme uviedli zodpovedné sociálne podnikanie do života a tým menili našu krajinu na lepšie miesto pre život. Kontakty na príslušné regionálne centrá sú dostupné na webovom sídle www.socialnaekonomika.sk – Regionálne centrá SE.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
