BANSKÁ BYSTRICA. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 144 rokov od úmrtia výnimočného kuchára Jána Babilona, rodáka z Radvane pri Banskej Bystrici. „Bola to mimoriadne zaujímavá osobnosť, ktorá si zaslúži náš obdiv. Narodil sa v Radvani 2. júna 1818 a naozaj treba povedať, že bol majstrom kuchárom a svoje bohaté skúsenosti a šikovnosť zúročil hlavne v čase, keď bol majiteľom reštaurácie v Pešti. Vyše 20 rokov zhromažďoval recepty a poznatky z gastronómie, ktoré zhrnul do prvej slovenskej kuchárskej knihy, ktorá vyšla v roku 1870,“ približuje banskobystrický historik Vladimír Sklenka. Hoci o živote Babilona sa vie pomerne málo, mnohé dostupné fakty z neho robia výnimočnú osobnosť.
Narodil sa ako najstaršie z deviatich detí krajčíra Jána Babilona, ktorý však patril súčasne aj k známym prachárom v Radvani. Výrobcovia pušného prachu preslávili Radvaň v širokom okolí.
Matka Jána Babilona zas pochádzala zo Sliezska. „Treba povedať, že Babilonovci patrili k presvedčeným národovcom, čoho dôkazom je nielen prvá slovenská kuchárka Jána Babilona, ale tiež národnokultúrne pôsobenie jeho brata, evanjelického kňaza Ľudovíta Babilona,“ pripomína Vladimír Sklenka s tým, že Ján Babilon v Pešti nielen varil, no bol aj mecénom slovenského národného života.
Jeho kuchárska kniha obsahuje vyše 1500 receptov s osobitným zreteľom na slovenskú kuchyňu. Zďaleka však neostal iba pri receptoch naa dobré jedlá. Kniha je totiž omnoho viac ako súbor receptov. Je mimoriadne cenná aj z hľadiska histórie, keďže nám dáva veľmi dôkladný pohľad na to, ako vyzerali kuchyne našich predkov, čo v nich nesmelo chýbať a ako sa mala v kuchyni správať jednoduchá gazdinka, či naopak vychýrený kuchár.
„Každý nech svoju kuchyňu vystrojí potrebnými vecami podľa toho, koľko má peňazí. Pre chudobného nech je mierou jednoduchosť, ale bohatý nech sa nedá zahanbiť skúposťou, lebo to je každému čudné, keď pri zlatom prsteni a iných šperkoch počujeme v žalúdku „cigáňov hrať“ upozorňuje.
A jeho kniha je zároveň aj akousi zdravovedou 19. storočia. V čase, keď lieky neboli zďaleka také dostupné ako dnes, pomáhali si ľudia aj receptami z kuchyne. A tak sa v knihe dočítate aj to, ktoré polievky sa hodili na chorý žalúdok, čo by mala jesť šestonedieľka, či ako vyrobiť tinktúru proti cholere.
(zdroj: archív)Hlavne čisto a bez švábov
Babilon bol zároveň veľkým zástancom čistoty v kuchyni aj reštaurácii . „K poriadku patrí aj čistotnosť, ktorá sa nadovšetko v každej, aj tej najchudobnejšej kuchynke odporúča. Kuchynka sa má každý deň vymiesť - tably, šafle a iné náradie sa majú po každom upotrebení lúhom a pieskom vyrajbať, stena a dlážka, ktorá sa pri umývaní ufŕka, má sa tiež čisto držať. Inak sa zahniezdia do kuchyne tí najhnusnejší hostia, t. j. šváby, proti ktorým nezameškám zdeliť prostriedok, ktorým sa najľahšie môžu vyplieniť,“ upozorňuje v knihe.
Nie je tepša ako tepša
Jeho kuchárska kniha je súčasne aj akýmsi sprievodcov starými názvami v gastronómii. Aj vy niekedy o nejakej žene poviete, že je to tepša? A možno ani netušíte, čo to tepša vlastne je.
