TAJOV. Obec Tajov pri Banskej Bystrici roky čakala na dôstojné kultúrne stredisko. Prestavbou starej školy ho konečne získali, no teraz ho zas nemôžu využívať. Súvisí to s prísnymi opatreniami v súvislosti s pandémiou.
„Verím, že naša krajina sa postupne dostane do normálu a naozaj pekné priestory si budú môcť obyvatelia Tajova vychutnať naplno,“ hovorí starostka obce Janette Cimermanová.
S dôrazom na históriu
Keďže objekt starej školy je mimoriadne zaujímavý aj po historickej stránke, snažili sa ho obnoviť tak, aby zachovali historickú kontinuitu, no súčasne aby mohol slúžiť pre súčasné potreby. Využívať ho chcú nielen pre kultúrne a spoločenské aktivity, no obyvateľom tu budú poskytovať aj služby, napríklad pedikúru či masáže.
Prestavbu školy financovali z rezervy predsedu vlády, v tom čase Petra Pellegriniho, vo výške 50-tisíc eur a ďalších 45-tisíc eur do projektu vložila obec, ktorá si pre tento účel vzala úver.
Budova, ktorá má dušu
Obnovený objekt s mimoriadne zaujímavou históriou čaká ešte kolaudácia.
„Snažili sme sa zachovať historickú štruktúru budovy aj tým, že napríklad rámy okien a zárubne sme nemenili, iba ošetrili,“ doplnila starostka.
Na výstavbu školy sa v minulosti vyzbierali obyvatelia Tajova a blízkej Jabríkovej, ktorí v tom čase na tento účel vložili po 2-tisíc korún československých. Navštevovali ju aj žiaci z obce Králiky. V roku 1979 odbor školstva vtedajšieho ONV rozhodol o jej zrušení, neskôr tu sídlil iba sklad divadelných kostýmov.

Pocta Jozefovi Šebovi
Na škole pôsobil ako učiteľ aj Jozef Šebo, zanietený propagátor diela Jozefa Gregora Tajovského a všestranná osobnosť kultúrneho života regiónu.
„Poctu tejto významnej osobnosti sme chceli vzdať aj tým, že pred budovou stojí jeho socha, ktorú vyrobil sochár a rezbár Martin Kalman. Je vyrobená z lipového dreva, zo stromu z našej obce,“ hovorí starostka s tým, že okrem tejto sochy osadili pred budovou aj sochu sovy, ako symbolu vzdelanosti.
Martin Kalman, rodák z Horehronia, je tiež mimoriadne inšpiratívna osobnosť. Hoci vyštudoval poľnohospodársky odbor, od detstva ho to ťahalo k hudobnému a výtvarnému umeniu. Práca s drevom ho nadchla natoľko, že v roku 2007 odišiel z opery, kde bol stálym členom operného zboru, a stal sa rezbárom.
Učiteľ Jozef Šebo, ktorého odkaz je uložený v lipovom dreve, sa naplno oddal kultúrnej a osvetovej práci. Bol hercom i režisérom, obecným kronikárom, kantorom, osvetárom aj starejším.
V roku 1946 založil v Tajove divadelný krúžok, naštudoval vyše sto divadelných hier, absolvoval množstvo divadelných prehliadok.
Zaslúžil sa aj o zriadenie Pamätného domu J. G. Tajovského a Pamätnej izby Jozefa Murgaša v Tajove, ktorých lektorom je od ich založenia v roku 1968.