Článok pokračuje pod video reklamou
Vlani v septembri zachránila dvoch mladých ľudí z horiaceho auta. Za svoj skutok získala pred pár dňami ocenenie Humanitný čin roka 2004.
„Bola už neskorá noc. Pozerala som v televízii film. Odrazu som počula hrozný rachot. Taký plechový. Po ňom sa rozľahlo hrobové ticho,“ opisuje udalosť Anna Lehocká. Vyskočila z postele a len tak v pyžame bežala zistiť, čo sa deje. V prvom okamihu nevidela nič. Až keď zašla bližšie k zákrute, zbadala, že asi 50 metrov od ich domu niečo horí. Vrátila sa rýchlo pre župan, vzala aj baterku a bežala späť. Susedova garáž bola úplne zdemolovaná. Z prednej časti auta, ktoré bolo do nej zakliesnené, šľahali plamene. Všetko sa odrážalo v čudnom svetle. Keď obrátila baterku dovnútra auta, uvidela dvoch ľudí. Nejavili známky života. Nevedela kto sú, aké je to auto, či je nádrž vpredu alebo vzadu, jediné, čo jej radil rozum bolo, dostať ich rýchlo von. Predpokladala totiž, že auto exploduje a chcela to za každú cenu stihnúť. Pokúsila sa otvoriť predné dvere. Boli zaseknuté. Začala búchať baterkou po kapote. Nereagovali. Siahla na kľučku zadných dverí, tie povolili. Najprv nimi vytiahla spolujazdca, potom sa snažila prebrať druhého, čo ležal dolu tvárou na volante. Trhala ním a kričala: „Počuješ? Hýb sa, lebo tu všetci zhoríme!“ Napriek tomu, že plamene už siahali do výšky štyroch metrov, vodič nebol schopný spolupracovať. Prvého, ktorý stál na ceste, triasol sa a nemo hľadel pred seba, to zrejme prebralo zo šoku. Začal jej pomáhať. Spoločne sa im napokon podarilo otvoriť aj predné dvere. Bezvládneho vodiča položili opatrne na trávnik a prikryli. Anna bežala povedať rodičom, aby zavolali záchranku. Chlapcov dali do poriadku lekári, jej ostal v ušiach praskot rozpálených skiel a trauma z ohňa. „Vzbudzuje vo mne nepríjemný pocit. Auto nevybuchlo, zato zhorelo do tla. Ale tí dvaja žijú!“ povedala Anna Lehocká.
