Článok pokračuje pod video reklamou
Skúšku dospelosti majú mladí Banskobystričania za sebou. Pre väčšinu z nich bola tvrdou ranou. ,,Do poslednej chvíle im akosi nedochádzalo, že pravidlá sa zmenili a nebude to také jednoduché ako v minulosti,“ tvrdí Blanka Horváthová, koordinátorka maturitných skúšok na Spojenej strednej škole v Banskej Bystrici. Ťažké srdce na študentov majú mnohí pedagógovia. Tvrdia, že sa im nechce učiť a snažia sa len akosi „preplávať“ štvorročným štúdiom. Chýba im motivácia. Trend súčasnej doby je jednoznačný – znalosť cudzích jazykov a ovládanie informačných technológií. Na uvedenej strednej škole však výuka cudzích jazykov študentom „nevonia“. Jedným z maturitných predmetov bol aj cudzí jazyk – anglický, nemecký alebo ruský. „O tom, že študenti budú maturovať z cudzieho jazyka sa však dozvedeli len zhruba pred rokom, čo bola krátka doba na to, aby sa zodpovedne mohli pripraviť. Úroveň ich jazykovej znalosti už pri nástupe na strednú školu bola veľmi nízka. Nad týmto problémom by sa mali zamyslieť učitelia na základných školách. Prínosom by bol štandardný výstupný test, a to nielen z cudzieho jazyka,“ tvrdí Blanka Horváthová.
Školy boli zavalené množstvom byrokratických úkonov. Zo Štátneho pedagogického ústavu prichádzali jedna metodická príručka za druhou. Nové maturity boli záťažou nielen pre študentov, ale aj pedagógov. Finančne boli síce maturity dotované z fondov EÚ, ale samotné školy túto dotáciu nepocítili. ,,Mám pocit, akoby sa niečo začalo budovať od strechy a nie od základov,“ skonštatovala koordinátorka maturitných skúšok.
Názory pedagógov na systém maturitných skúšok sa rôznia. Na Gymnáziu Mikuláša Kováča v B. Bystrici zmenu vítajú. ,,Študent je hodnotený komplexnejšie. Mal možnosť sa prejaviť ako osobnosť disponujúca nielen vedomosťami, praktickými zručnosťami, ale aj schopnosťou vedieť sa predať,“ hovorí riaditeľka gymnázia Alena Škapincová. Skutočnosť, že maturitná komisia nemala brať do úvahy štvorročné snaženie študenta, však nepovažujú na škole za spravodlivé. ,,Do mechanizmu, ktorý mal určiť výslednú známku z daného predmetu, by mali byť zahrnuté aj študijné výsledky aspoň za posledné dva roky,“ konštatuje zástupkyňa riaditeľky.
V niektorých krajinách EÚ je bežným štandardom, že si študenti formou testov (prístupných aj na internete) už počas štúdia, môžu overovať, na akej úrovni sú ich vedomosti vzhľadom k požiadavkám maturít. Výsledky takých testov umožnia aj pedagógom presvedčiť sa o svojich kvalitách alebo naopak, zamyslieť sa nad sebou. V našich podmienkach však také testy úplne absentujú. Ústav síce vypracoval tzv. monitory, ktoré však boli stavané na vedomosti študentov len 4. ročníkov. Ťažkým bremenom na pleciach vedenia škôl bolo i organizačné zvládnutie vyučovacieho procesu. Tri týždne, vrátane maturitných písomiek, bol narušený normálny chod škôl.
