HARMANEC. Iveta Chlebáková z Harmanca si vo svojom živote mohla opakovane vychutnať pocit, keď vystupovala po kvalitnom výkone na stupienky.
Ako slovenská reprezentantka v alpských lyžiarskych disciplínach zdravotne postihnutých ho zažívala na paralympiádach a medzinárodných či domácich majstrovstvách opakovane.
Ako hovorí s odstupom času, vždy to bol aj nepriamy odkaz pre ľudí, ktorí žijú s hendikepom. Že sa netreba vzdať, lebo ak človek chce, dokáže aj nemožné.
Dnes má 57 rokov a po vážnej operácii chrbtice musela biele svahy dočasne zanechať.
Našla si však iné druhy športu, ktorým sa teraz venuje.
A verí, že časom sa vráti ešte aj na zjazdovky. „V okolí Banskej Bystrice sú ideálne podmienky na lyžovanie a ja som to chcela po dlhšej pauze opatrne skúsiť. Mám totiž po operácii v chrbtici skrutky a musím byť opatrná. Lyže ma však stále lákajú. No teraz zas zasiahla korona a strediská sú zatvorené,“ povedala.
V Harmanci sú však ideálne podmienky napríklad na behanie a to využila naplno. V obci kúsok od Banskej Bystrice prežila útle detstvo a vždy túžila po tom, aby sa sem mohla vrátiť. Pred viac ako dvoma rokmi sa jej tento sen splnil a dnes je obyvateľkou Harmanca.
Osudná cirkulárka
Ako dieťa sa postavila na lyže veľmi skoro. Hoci z Harmanca sa rodina zakrátko presťahovala na šíru rovinu na juhu Slovenska, jej ocko pochádzal z obce Mlynky a ako sa zvykne hovoriť, tam sa ľudia rodia s lyžami na nohách.
„Mala som možno tri – štyri roky, keď som to vyskúšala prvý raz. Hneď ma to bavilo, no to som ani netušila, že raz budem v tomto športe pretekať,“ hovorí.
Na osudné chvíle života sa zabudnúť nedá. Mala dvadsať, keď sa 6. septembra ponáhľala zo zápisu na vysokej škole, kde sa rozhodla študovať odbor ruština – telesná výchova. O dva dni neskôr si u starkej povedala, že práca v kuchyni je proste pre jej športového ducha a nevyčerpateľnú energiu nudná a radšej sa rozhodla ísť pomáhať pri pílení dreva.
