Celý článok nájdete aj v novinách MY Horehronie.
Trojdielny „seriál“ ponúka otvorené rozprávanie dlhoročného hráča klubu a mládežníckeho trénera Tomáša Turňu vrátane verejne doposiaľ menej známych momentov. V prvom z trojice článkov bola reč o úspešnom finále s Púchovom, oslavách postupu, prípravách na 1. ligu, fantastických divákoch, spolupráci s Banskou Bystricou, výmene trénerov či skalpoch najväčších favoritov.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Aká bola sezóna Brezna bez jedinej prehry
- Prečo ľudia "nadávali" hráčom, že predali zápas
- Ako sa rodila cesta HK Brezno do 1. ligy
- Čo bolo treba zlepšiť, aby sa mohla hrať vyššia súťaž
- Prečo chodilo maximálne 1999 ľudí
- Aké to bolo hrať pred vypredanou arénou
- Ako sa rodila spolupráca Brezna a HC ´05 Banská Bystrica
- Čo priniesla výmena trénera
- Ako hráčov Brezna "vytriezvel" Bardejov
V sezóne 2008/09 ste vyhrali v 2. lige 20 z 20 zápasov základnej časti, dominovali ste. Bol teda cieľ prvýkrát v histórii klubu postúpiť do 1. ligy?
Ambícia postupu bola dlhodobejšia, pretože v roku 2005 začala výstavba haly. Pokusy postúpiť boli aj skôr, lenže vždy to stroskotalo na podmienkach a zabezpečení prvoligového súťaženia. V sezóne 2008/09 to bolo naše tretie finále. Prvé sme hrali s Piešťanmi ešte na odkrytom štadióne, potom s Trnavou. V oboch sme boli neúspešní, ale s Púchovom to už na tretíkrát vyšlo. Snaha postúpiť sa pripravovala dlhšie. Hovorilo sa o tom, že by sme chceli 2. ligu vyhrať, ale nikto otvorene nehovoril o tom, že by sme chceli ísť do 1. ligy. Boli tu tajné ambície, že to ideme skúsiť, no nikto si nebol úplne istý, či to zvládneme finančne, personálne a hráčsky tak, aby sme boli konkurencieschopní, lebo s tým istým kádrom, ktorým hráte 2. ligu sa to nedá. Rozdiel medzi 1. a 2. hokejovou ligou je veľký. Postupová sezóna bola úžasná, my sme tam nemali súpera. Aj keď sme prehrávali v zápase o dva-tri góly, tak každý mal na tvári úsmev, nikto nerobil paniku, pretože každý si bol vedomý sily tímu. Zaváhanie nepripadalo do úvahy. Tak sme tú súťaž aj prešli, všetko sme vyhrali. Potom sme to potvrdili vo finálovej sérii proti Púchovu hranej na dva víťazné zápasy. Vtedy sme sa dostali do novej situácie, keďže sa hralo v dvoch regionálnych skupinách. My sme suverénne vyhrali východ ale človek ťažko odhaduje silu súpera, ktorý vyhral západ. Preto sme tam išli s menšími obavami, že nevieme, čo nás čaká, ale vyhrali sme 1. zápas na súperovom ľade a viedli sme 1:0. Domov sme išli s tým, že to chceme ukončiť. Logicky sme mali aj psychickú výhodu.
Ale neukončili ste to...
