Celý článok nájdete aj v ďalšom vydaní MY Horehronie.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Aká bola cesta Rolanda Galčíka spod sochy Ježiša Krista do Podbrezovej
- Čo priniesol tréner Radványi
- Či cíti tlak a zodpovednosť
- Čo "odkukal" od Mareka Hamšíka
- Čo sú jeho prednosti a kde má ešte slabinu
- Či radšej góly strieľa alebo pripravuje
- V akej lige by si chcel raz zahrať
- Ako sa dostal cez obdobie, keď nehrával
Na kopci Grapa nad maličkou severoslovenskou vieskou Klin sa nachádza jedinečná socha Ježiša Krista, pod ňou vyrástol nevysoký talentovaný krídelník Roland Galčík, už v mladom veku opora Podbrezovej na ceste naspäť do Fortuna ligy.
„Chodí tam veľa ľudí, je to naše malé oravské Rio de Janeiro,“ usmieva sa ľavonohý futbalista, ktorý sa zabýval v základnej zostave „Železiarov“. Debutoval v najvyššej slovenskej súťaži, keď mal iba 17 rokov. Päť minút nasával na Žitnom ostrove fantastickú atmosféru vytvorenú dunajskostredskými fanúšikmi, ale až na konci sezóny 2018/19 dostal prvýkrát šancu od začiatku. Proti Senici bol pri výhre 1:0. Podbrezovčania však zostúpili do nižšej súťaže, no možno práve to mu pridalo na hernom priestore. Teraz chce aj on prispieť k návratu medzi elitu: „Chceme sa v tabuľke dostať čo najvyššie. Spravíme všetko pre to, aby sme išli tak vysoko ako to len bude možné,“ tvrdí Galčík, ktorý si uvedomuje, že strata na Duklu po jesennej časti nemala byť až deväťbodová.
