Celý článok nájdete aj v tohtotýždňovom vydaní MY Horehronie.
Trojdielny „seriál“ ponúka otvorené rozprávanie dlhoročného hráča klubu a mládežníckeho trénera Tomáša Turňu vrátane verejne doposiaľ menej známych momentov. V druhom z trojice článkov bola reč o úspešnom sérii s Bardejovom, najdôležitejších zápasoch sezóny 2009/10, vtipnom momente zo stretnutia proti Senici, partii v kabíne, lídroch tímu aj spomienke na najproduktívnejšieho hráča Jána Šimčíka.
Sériu s Bardejovom ste prehrali 0:3. Prečo bola tak jednoznačná?
Ono to asi súviselo aj s tým, že po postupe do play-off z nás opadol tlak. Dostali sme tam v poslednom momente, kedy sa zdalo, že je to už stratené. Dosiahli sme tak čiastkový úspech a všetci sa možno trochu uvoľnili. Podobne ako s Púchovom vo finále druhej ligy. Vnímali sme aj silu Bardejova. Nie, že by sme tam išli v porazeneckej nálade, ale z hokejovej stránky bolo cítiť rešpekt. Prvý zápas sme prehrali 2:6, ale druhý bol dobrý. Tam sme mohli vyhrať, viedli sme 1:3, ale napokon gólom 15 sekúnd pred koncom do prázdnej brány sme prehrali 5:3. V opačnom prípade by sme získali aspoň dve stretnutia doma. Zápas na domácom ľade nám vôbec nevyšiel. Boli sme trochu pod tlakom a Bardejov nás „rozniesol“ 0:9. Od polovice zápasu bolo cítiť, že sme to v hlavách uzavreli, že to už nezvrátime. Už sa to iba dohralo, čo mrzí, pretože sme mali na nováčika relatívne dobrú sezónu a ten výsledok bol pomyselnou škvrnkou a nezaslúžili si to ani diváci, ktorí nás celú sezónu podporovali. Nakoniec nás aj tak vytlieskali, čo bolo milé. Trochu s nami asi súcitili, že sme dostali do cesty ťažkú prekážku (úsmev).
