Uplynulú stredu predstavili na pôde Národného onkologického ústavu v Bratislave novú bezplatnú mobilnú aplikáciu StressApp, ktorá bude zdravotníckym pracovníkom pomáhať zvládať ich psychický stav v súvislosti s pandémiou. Jej spoluautorom je aj banskobystrický psychológ MATÚŠ KUCBEL, ktorému sme položili v tejto súvislosti niekoľko otázok.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste uskutočnili pilotný výskum ohľadne duševného stavu zdravotníkov, v súvislosti s výskytom koronavírusu?
Náš výskum naštartoval predpoklad, že za stúpajúcimi číslami infikovaných pacientov vírusom COVID-19, sa musia objaviť aj problémy zdravotníkov, ktorí ich diagnostikujú, liečia a poskytujú zdravotnú starostlivosť. Začali sme sa zaoberať problematikou prežívania zdravotníkov. Predpoklady, ktoré sme skúmali a mohli by sa vyskytovať, boli akútna stresová porucha, depresia a úzkosť. Inšpirovaní sme boli z podobných štúdií vo svete, ktoré v tejto oblasti boli publikované od začiatku pandémie.
Ako vyzerali výsledky vo svete?
V Číne skúmali vzťah medzi somatickými symptómami u zdravotníkov na prelome rokov 2019/2020, teda po vypuknutí koronavírusu. Výskumnou vzorkou bolo 606 zdravotníckych pracovníkov, čo je porovnateľné s našou vzorkou. Zistili, že 45 percent probandov javilo symptómy úzkosti, 12 percent z nich malo aj somatické symptómy a 32 percent z nich malo príznaky nespavosti.
Somatizačná škála príznakov významne korelovala so zdravotnými problémami v minulosti. Keďže vieme, že slovenské zdravotníctvo nefunguje ideálne, zdravotníci sú záťažovým situáciám vystavovaní pomerne často a to aj bez koronavírusu.
Priemerný vek sestier v Rooseveltovej nemocnici sa zvyšuje, z dlhodobého hľadiska je situácia neudržateľná Čítajte Štúdia z USA zo začiatku roku 2021 zas naznačovala, že to, čo najviac zdravotníkom počas pandémie pomohlo, bola podpora zo strany zdravotníckeho systému, primerané znalosti o tom, čo sa s nimi deje a upevňovanie odolnosti. Aktuálne sa preto usilujeme tieto tri faktory vylepšiť tým, že vytvárame mobilnú aplikáciu, ktorá v sebe spája tieto tri ochranné faktory pre ich duševné zdravie.
Vo Veľkej Británii napríklad denník Guardian prirovnal psychickú záťaž COVID zdravotníkov k tej, akú zažívajú vojnové jednotky počas boja. Celkove 45 percent COVID pracovníkov, zo skúmanej vzorky lekárov vo Veľkej Británii, udáva ťažkú posttraumatickú stresovú poruchu. Dospelo sa k záveru, že pracovníci jednotiek intenzívnej starostlivosti „trpia“ viac ako bojové jednotky.
Ako vyzerali výsledky na našom území ?
Zatiaľ sme uskutočnili dve fázy meraní. V prvej fáze sme merali výsledky bezprostredne po odznení prvej vlny pandémie od 1. do 30. júna 2020. Druhá fáza výskumu pokračovala od 4. do 31. januára 2021. Trend vo výskyte duševných ťažkostí je významne stúpajúci.
Stratu Kúpeľov Brusno odhadujú zatiaľ na dva milióny Čítajte Uskutočnili sa na Slovensku aj iné podobné výskumy, ktoré sa týkali duševného zdravia zdravotníkov?
Z výskumu, ktorý robili naši kolegovia psychiatri a psychológovia na vzorke psychológov a psychiatrov v roku 2020 vieme, že najvyššiu mieru stresu prežívali títo konkrétni zdravotnícki pracovníci na vrchole slovenskej krízy, teda krátko po vyhlásení núdzového stavu. Stres zo stretnutia s COVIDOM prirovnávame k situácii, kedy človek stojí zoči-voči smrti.
