BREZNO. Podľa slov Jozefa Medveďa, v poézii by sme si nemali vymýšľať, ale ju prežívať, dušou vidieť to, čo ostatní ľudia nevidia.
V roku 2017 autor získal Cenu primára mesta Brezna
Jozef Medveď detstvo a mladosť prežil v Brezne. Jeho starí rodičia bývali pred Drakšiarom, na Ulici Sama Chalupku. Ako povedal, nachádzala sa tam drakšiarska skala, na ktorej sedával celé leto, počúval šum potôčika, čo steká z Rúr a z Hrona.
„Je tam veľmi zaujímavá frekvencia vĺn, narážajú na seba. Voda vždy spievala, prihovárala sa mi a aj jedna z mojich najobľúbenejších básní je Piesne potoka Paríža, kde píšem, človek je ako voda.“
Literárny svet Jozefa Medveďa je bohatý. Vydal sedemnásť básnických zbierok, z toho štyri venoval Breznu. V roku 2017 za úspešnú a záslužnú činnosť v prospech mesta získal Cenu primátora mesta Brezna a je nesmierne hrdý na to, že si jeho milované Brezno a jeho dobrí občania na neho spomenuli.
K jedinečnosti zbierky prispeli aj fotografie Petra Berčíka
Jozef Medveď pred časom vydal zbierku s názvom Hriňovské expresie, v ktorej vzdáva hold svojej rodnej hrude a predkom, čo sa odzrkadľuje aj v jeho novoprijatom prímení po matke Jurčiak.
Kniha je o živote a zo života, autor nestráca elán, nabáda čitateľa, aby začal žiť, skutočne žiť, nielen prežívať. Za jeho slovami treba hľadať úctu a lásku k domovine jeho predkov, detstva, ktorú predstavuje okolie Hriňovej, Horehronie.
K jedinečnosti básnickej zbierky Hriňovské expresie prispelo aj 40 fotografií Petra Berčíka, ktorý prostredníctvom nich vyjadruje dlhoročný vzťah ku kultúre a k spôsobu jednoduchého života ľudí.
Lazy schodil krížom krážom, o čom svedčia aj fotografie z oblasti Hriňovej. Peter dobrému priateľovi prispel fotografiami už do jeho piatich zbierok.
Jozef Medveď sa poetickej tvorbe venuje od šestnástich rokov, no sústreďovať a knižne vydávať ich začal len od roku 2007 na podnet spisovateľky, novinárky a pedagogičky Jitky Rožňovej, ktorá jeho básnické zbierky recenzuje.
