23-ročný Bratislavčan vymenil Slovan za HC ´05. Tréner Norbert Javorčík mu doprial značný priestor na ľade, následne prišlo zranenia ramena a nový kouč Miroslav Chudý ho aj po návrate viac-menej prehliadal. Aby toho nebolo málo, tak keď sa už Sloboda dostával do formy a veril mu fínsky tréner Tuukka Poikonen, znova sa ozvalo spomínané rameno a bodku nad nepriazňou osudu dal dobre známy moment z predkola play-off proti Trenčínu. Marek Sloboda v rozhovore pre MY priznal, že so sezónou nemôže byť spokojný, ale verí, že nadchádzajúci ročník už bude konečne lepší. Aj keď stále nevie, kde bude pôsobiť.
Aká bola sezóna z celkového hľadiska?
„Určite ťažká, z individuálneho aj tímového hľadiska. Zo začiatku bolo pre mňa vo všetko super. Pod trénerom Javorčíkom som mal veľa priestoru, darilo sa mi herne aj bodovo, aj keď tímové výsledky neboli ideálne. Po nejakej dobe som sa zranil, vyskočilo mi rameno a do toho vedenie odvolalo trénera Javorčíka. Prišiel tréner Chudý. Akurát som bol zranený, čiže to bolo pre mňa zlé načasovanie. Od trénera Chudého som nedostal šancu, neviem z akého dôvodu. Nehrával som, nebolo to pre mňa pod ním dobré. S príchodom trénera Poikonena sa to zlepšilo a dostával som sa do hernej pohody, lenže prišlo ďalšie zranenie, zase sa ozvalo rameno. Potom som sa snažil vrátiť, ale dostávalo sa do toho ťažko. Nakoniec som sa zranil ešte aj v play-off.
Pre mňa to bola sezóna zničená zraneniami. Mrzí ma, že som nemohol ukázať viac. Pripravený som bol dobre, čo bolo vidieť aj na začiatku, ale dopadlo to tak ako to dopadlo. Keď z toho vypadnete na nejakú dobu a nemôžete chodiť na ľad, tak sa to podpíše. Navyše, keď v tom období príde nový tréner a začne si to skladať podľa seba, prinesie si svojich hráčov, ostatných vidí v tréningu a vy ste len s fyzioterapeutom a kondičným trénerom, kde robíte všetko pre to, aby ste sa vrátili naspäť, tak to nie je nič príjemné. Je ťažké dostať sa do toho naspäť a navyše, keď je to viackrát za sezónu.“
Čím si vysvetľujete tie početné zranenia, keďže ste neboli jediný v tíme, komu sa stalo niečo podobné?
„Mali sme toho dosť aj v tíme, ale ja to beriem tak, že sú zranenia, ktoré môžete ovplyvniť a ktoré nemôžete ovplyvniť. To rameno mi vyskočilo v nešťastnom súboji, kedy som nemohol robiť prakticky nič alebo sa lepšie pripraviť pred sezónou. Takisto aj otras mozgu. Keď vás niekto trafí do hlavy a vy ho vôbec nevidíte, tak to nemáte ako ovplyvniť. Beriem to tak, že to boli zranenia, ktoré som nedokázal ovplyvniť. Snažil som sa s tým vysporiadať takto, ale bolo to ťažké.“
Keď sa vrátime naspäť do leta 2020. Dá sa povedať, že ste sa na nový klub tešili?
„Áno, bol som nadšený a natešený na sezónu z toho hľadiska ako to v Banskej Bystrici funguje a takisto som sa tešil na trénera Javorčíka. Bol som na sezónu pripravený veľmi dobre, trénoval som so svojim kondičným trénerom Majom Šmidom. V lete som sa namakal a cítil som sa na vrchole síl. Po predošlej sezóne v Slovane, kde som nedostal veľa priestoru, som bol hladný po hokeji. Začiatok ročníka bol super, až do toho zranenia. Potom sa pod to podpísali aj ďalšie veci, ktoré som spomenul.“
Zo začiatku neboli výsledky HC ´05 ideálne, potom sa to zlepšilo. Kde nastal zlom?
„V úvode sezóny sme mali veľmi mladé mužstvo a myslím si, že to možno vyžadovalo väčšiu trpezlivosť, aby sa to pretavilo do výsledkov. Banská Bystrica je však veľký klub a pohár pretiekol, preto podľa mňa nastali zmeny. Neskôr prišli skúsení hráči aj tréner Poikonen. Vtedy sa to ustálilo a postupne sa to zlepšovalo. Mali sme cestu, po ktorej sme išli.“
Čo priniesol tréner Tuukka Poikonen?
„Zjednodušil celý systém. Každý vedel, akú má kto úlohu a kde sa má pohybovať. Hrali sme maximálne jednoduchý hokej. Fungovalo to.“
Vy ste hrali niekoľko zápasov na pozícii centra. Je to pre krídelníka veľká zmena?
„Bolo to pre mňa niečo nové. Predtým som centra nikdy nehral. Bol som prekvapený, že mi to celkom sadlo. Aj keď sme sa bavili s trénerom Poikonenom, tak som sa mu na tej pozícii páčil viac a potom som už nastupoval skôr v strede ako na krídle. Myslím si, že som sa tam našiel. Hral som dozadu aj dopredu, celoplošný hokej. Bol som viac v hre. Na krídle ste odkázaný na to, že dostanete prihrávku, ale center je neustále v dianí. Musím ešte zapracovať na vhadzovaniach. Predsa len je iné, keď hrá niekto centra celý život a chodí na buly zápas čo zápas, už to má vychytané. Ja som sa na tom snažil pracovať na tréningoch a keď na tom zapracujem ešte viac, tak si myslím, že by som mohol centra hrávať pokojne aj v budúcnosti. Bavilo ma to tam. Nebral som to tak, že som mimo svojej pozície a že som nespokojný.“
Bola to divná sezóna aj kvôli tomu, že ste museli na tréningy a zápasy cestovať do Zvolena?
„Určite to nebolo komfortné, ale rozhodne by som sa na to nevyhováral. Ja som to bral tak ako to je. Všetci sme o tom vedeli, riešilo sa aj pred sezónou. Vo Zvolene sme mali v rámci možností dobré podmienky.“
Aké to bolo hrať bez divákov?
„Bez divákov to nie je ono, nebudeme si klamať. Situácia však je taká aká je. Bolo potrebné sa tomu prispôsobiť. Zvyknete si na to, lenže emócia od ľudí tam proste chýba a nedá sa nahradiť. Nebolo to ono. Dúfam, že od ďalšej sezóny sa opatrenia uvoľnia a bude to aj s diváckou kulisou.“
V kabíne to fungovalo?
„Áno, boli sme dobrá partia. Či už mladí chalani, ale aj starší a zahraniční hráči. Všetci boli super a rozumeli sme si.“
Čo sa týka novej sezóny a vašej budúcnosti?
„Teraz sa chcem dať zdravotne dokopy po tejto sezóne. Či už s ramenom alebo hlavou. Je to všetko na dobrej ceste a potom uvidíme, čo do budúcna. Zase sa chcem cez leto dobre pripraviť. Uvidíme, odkiaľ a aké ponuky budem mať.“
Teraz to vyzerá, že času je dosť, ale leto prejde veľmi rýchlo...
„Presne. To je tak vždy. Ideálne by bolo, keby viem čo najskôr, kde budem hrať, ale takýto je hokejový život. Človek si už zvykne na to, že nemá jasno o novej sezóne. Na druhej strane by som sa nebránil, keby už konečne bolo pokojné leto a vedel by som, kde budem (úsmev). Ako som povedal, uvidíme aké ponuky prídu a s agentom sa rozhodneme.“
Pozeráte sa aj do zahraničia?
„Reálne si uvedomujem, že tieto dve sezóny boli ťažšie. V Slovane som nedostal veľa priestoru v Extralige a teraz to bol ročník zničený zraneniami, takže top ponuka zo zahraničia asi nepríde. Nikdy však neviete, kedy motyka vystrelí. Chcem sa pripraviť čo najlepšie a verím, že príde dobrá ponuka. Viem, že na to mám a že som dobrý hráč. Síce to teraz bolo ťažšie, no keď dostanem ten priestor, tak na to mám.“
