BREZNO. V sobotu 15. mája nás vo veku nedožitých 90 rokov opustil vzácny človek, studničkár ujo Libič, ktorý celý život zasvätil službe iným, bez úmyslu ukázať sa, či bez nároku na odmenu. Jeho celoživotnou láskou sa stala príroda, jej zveľaďovanie a ochrana. Nikdy na neho nezabudneme, navždy ostane v našich spomienkach!
Posledná rozlúčka sa konala 19. mája
Každá obec, mesto má svojho charakteristického človeka a takouto osobnosťou bol posledné roky v Brezne Štefan Libič. Narodil sa 7. októbra 1931 v Braväcove a opustil nás 15. mája vo veku 89 rokov. Ešte nemal ani 14 rokov, keď mu v druhej svetovej vojne Nemci zastrelili otca.
Aj napriek veľkej túžbe po štúdiu nemohol si splniť tento sen, pretože v rodine nebol na to dostatok prostriedkov. Tri roky sa učil za mlynárskeho učňa v Trnovci nad Váhom a keď sa vrátil z vojenčiny, stal sa živiteľom rodiny.
Pracoval u lesov pri meraní dreva, v pozemných stavbách, kde stavali činžiaky na Švermovej ulici v Brezne. Neskôr pracoval v mliekarni v Brezne pri rozvoze syrov a masla po celom Horehroní.
V roku 1970 prišiel bývať do Brezna a začal pracovať u inžiniersko-priemyselných stavieb, kde zotrval až do odchodu do dôchodku. Uja Libiča na jeho poslednej ceste odprevadili najbližší, priatelia a známi v stredu 19. mája.
V okolí Brezna vybudoval viac ako 30 studničiek
Vzácny, múdry a pracovitý človek, ktorého všetci familiárne oslovovali ujo Libič. Ochranca našej prírody, strážca nášho zdravia. V okolí Brezna vybudoval viac ako 30 studničiek a žliebkov, upravil stovky metrov chodníkov.
Robil to tak potichučky, že zo začiatku mnohí o jeho diele ani nevedeli. Túto činnosť robil bez úmyslu ukázať sa, bez nároku na ocenenie či odmenu. Ako sám tvrdil, z prameňa sa môžu napiť turisti pri prechádzkach prírodou, po náučnom chodníku alebo aj zvieratká.
Cestou sa môžu učiť spoznávať stromy či liečivé rastliny a bylinky. Okrem toho ujo šil čiapky, tašky a čo mu prišlo pod ruky, opravoval dáždniky, vyrábal drevené palice s píšťalkou. Všetko ľuďom zo srdca daroval, nikdy za to nič nechcel.
Uja Libiča poznali takmer všetci Brezňania, stretávali ho na prechádzkach v breznianskom chotári, posledné roky už len v meste. Napriek vysokému veku a zdravotným ťažkostiam, ktoré ho v poslednom roku postretli, úsmev na tvári nestrácal a myslel pozitívne.
Celoživotnú prácu uja Libiča si váži aj mesto Brezno
Múdrosť, pracovitosť a skromnosť uja Libiča si váži aj mesto Brezno. Za celoživotnú prácu v oblasti ochrany a skrášľovania prírody v okolí mesta mu udelilo Cenu primátora mesta a Cenu mesta Brezna.
Vždy usmiatemu vzácnemu človeku viackrát osobne poďakoval aj primátor Tomáš Abel, ktorý mu pri Prameni sv. Štefana odovzdal aj ocenenie za dlhoročnú záslužnú činnosť, finančný dar a od pracovníkov investičného odboru zarámovanú mapu studničiek s ich názvami a súradnicami.
„Mal som tú česť poznať uja Libiča, oceniť ho a viesť s ním príjemné a pre mňa poučné rozhovory. Miloval prírodu a všade rozdával úsmev a radosť. Nezabudnuteľný bude studničkami, ktoré v Brezne a jeho okolí sám vybudoval a každú pomenoval. Nezabudneme na Vás. Česť Vašej pamiatke, náš ujo Libič.“
Ujovi nezištne pomáhal jeho priateľ Andrej Šarník
S pribúdajúcimi rokmi ľudia strácajú na sile, a preto je dobré zaujímať sa o nich viac a pomôcť im jeseň života stráviť príjemne a spokojne, vyčariť im úsmev na tvári.
Pravou rukou v posledných rokoch života uja Libiča bol jeho priateľ Andrej Šarník z Brezna, ktorý mu ako dôchodca nezištne pomáhal. Za pomoc nič neočakával, ani nič nechcel. Robil to preto, že si ho veľmi vážil, za jeho dobro a za všetko, čo pre nás ľudí urobil. Navštívil ho viackrát za deň, pomáhal mu s nákupmi, stravou, privolal lekára, keď to bolo nutné, povzbudil ho milým slovom.
„Števko bol telesná dobrota. Skromný, nenáročný, milý a povďačný. To, že som sa o neho staral, som robil s láskou, vďakou a veľmi rád, bez nároku na finančnú odmenu podľa dvoch zásad: 1. Miluj svojho blížneho, ako seba samého, 2. Rozprávka o troch zlatých grošoch. Vraciam to, čo mi bolo v živote požičané. Ujo Libič mi bude veľmi chýbať, bol ako môj otec, starší, skúsený, dobrák od kosti – vzácny človek. Občas som od neho odchádzal dojatý so slzami v očiach,“ povedal Andrej Šarník.
Treba dodať, že dlhoročnou pomocou, nielen po zdravotnej stránke, bola ujovi Libičovi aj pani Mária Parobeková. Priatelia uja Libiča, prírody, turistiky a studničiek ďakujú aj dekanovi rímskokatolíckej cirkvi v Brezne Dušanovi Lukáčovi za celkové duchovné zaopatrenie počas hospitalizácie v nemocnici, ktoré sprostredkovala jeho kamarátka Danka Belková. Aby práca, odhodlanosť a vytrvalosť uja Libiča nevyšli nazmar, pomyselnú štafetu o starostlivosť studničiek v roku 2019 prebral bylinkár Vladimír Libič.
Ujo Libič, ďakujeme Vám za Vašu celoživotnú prácu. Tridsať prameňov nemajú v žiadnom meste na Slovensku. Posielame Vám pozdrav do nebíčka, kde Vám istotne spievajú vtáčiky, vďačné za to, že ste im sprístupnili vodičku na uhasenie smädu i kúpeľ, vyrobili kŕmidlá a na prechádzkach ste im do nich vždy niečo nasypali. Česť Vašej pamiatke!
