BREZNO. Vhodné terénne úpravy a cielená výsadba pomôžu zvýšiť vlhkosť a znížiť teplotu okolitého prostredia.
Chcú spomaliť odtok vody
Mierne zimy, horúce letá a s nimi spojený nedostatok zrážok spôsobujú extrémne rýchle vysychanie krajiny. K udržateľnému hospodáreniu s vodou čoraz aktívnejšie pristupuje aj breznianska samospráva a z tohto dôvodu siaha po moderných a predovšetkým efektívnych vodozádržných opatreniach.
Jedným z nich sú tzv. dažďové záhrady, inak povedané umelo vytvorené priehlbiny v teréne, ktoré vďaka funkčnej vegetácii spomaľujú odtok zrážok zachytávaním dažďovej vody z pevných plôch, striech, chodníkov a parkovísk.
Cielene vysadené spoločenstvá rastlín v takto upravenom území nielenže zvyšujú jeho absorpčnú schopnosť, ale zabraňujú aj zbytočnému odvodňovaniu krajiny prostredníctvom kanalizačnej siete. Navyše sú estetickým prvkom, ktorý rozšíri biodiverzitu mestského prostredia.
„Realizáciou týchto aktivít vytvoríme verejný priestor s dostatkom funkčnej zelene, ktorá zachytí výrazné množstvo zrážok, čo bude mať priaznivý vplyv na hydrologický cyklus a atmosférickú vlhkosť prostredia,“ povedal primátor Tomáš Abel, ktorý sa bol na realizáciu pilotného projektu dažďovej záhrady v Brezne pozrieť osobne.
Pomoc pri regulácii mikroklímy
Zákazku, na ktorú mesto získalo nenávratné finančné prostriedky z eurofondov cez Operačný program Kvalita životného prostredia v celkovej výške takmer 100 tisíc eur, už začal realizovať víťaz verejnej súťaže v okolí budovy Mestského domu kultúry na Švermovej ulici.
„Hlavným cieľom projektu je adaptácia prostredia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami a budovanie ekosystémových prístupov,“ približuje primátor. Podľa neho ide o aplikáciu takých opatrení, ktoré reálne udržia podstatnú časť spadnutých zrážok v dotknutom území.
„Dažďová voda bude zvodmi odvádzaná do dažďovej záhrady – vybudovaných zberných jazierok, kde sa bude zhromažďovať a infiltrovať do vsakovacích pásov,“ vysvetľuje princíp funkčnej zelenej plochy vedúca odboru riadenia projektov Milada Medveďová.
Použitím polovegetačných zatrávňovacích tvárnic sa navyše zníži podiel doteraz využívaných nepriepustných povrchov a zároveň dôjde k lepšiemu záchytu zrážkovej vody a následnému ochladzovaniu prostredia. Konečná výsadba špecifických druhov rastlín s výraznou toleranciou letných suchých období a vyšších teplôt tento efekt ešte znásobí.
„Koreňový systém vegetácie bude slúžiť ako filter a zadržiavať vodu, čím zároveň zabezpečí jej výpar a napomôže regulácii mikroklímy,“ uzavrela Medveďová a dodala, že projekt dažďových záhrad v meste určite nebude posledný.
