„Stalo sa tak preto, že jej obyvateľstvo sa neskôr z baníctva preorientovalo na trhy a remeslá,“ tvrdí historik Vladimír Sklenka.
O pravdivosti jeho slov sa môžu presvedčiť návštevníci Stredoslovenského múzea, kde minulý týždeň pri príležitosti 750. výročia udelenia mestských práv B. Bystrici otvorili výstavu Zaživa v Bystrici, po smrti v nebi. Vyše tri stovky exponátov približujú vývoj mesta od roku 1255, kedy mu kráľ Belo IV. udelil spomínané privilégiá, až do konca 19. storočia.
Medzi exponátmi je najstaršia pečať B. Bystrice z 15.storočia i pozlátené kľúče, ktoré richtár a mestská rada dávali vzácnym návštevám z kráľovských a šľachtických rodín. Veľký význam mali tiež znak práva meča a trhová zástava. „Tá bývala vždy v pondelok vyvesená pred mestským úradom, čo znamenalo, že na námestí je trh,“ hovorí spoluautor výstavy V. Sklenka. „Znak práva meča zase oznamoval, že niekto bude popravený...“
Výstava je rozdelená do niekoľkých častí a okrem spomínaných privilégií a trhov približuje tiež históriu baníctva, medené výrobky, ale i známych zlatníckych majstrov. Informuje aj o osobnostiach (členoch kráľovských rodín, vedcoch a baníckych špecialistoch), ktoré v prosperujúcom meste žili alebo ho navštívili. Nechýba ani fotogaléria richtárov, z ktorých najdlhšie zastával úrad Csesznak. Na čele mesta bol na prelome 19. a 20. storočia celých tridsať rokov!