POHORELSKÁ MAŠA. História Coburgovcov na Horehroní ožije 26. júna počas celoslovenského podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad. V Pohorelskej Maši sa takmer po 100 rokoch vráti život do opusteného historického parku, ktorý si pamätá slávu aristokracie a rozmach železiarstva v regióne. TASR o tom informovala Zuzana Jóbová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus.
Súčasťou podujatia má byť program pre deti, prezentácie o histórii coburgovského rodu a aktivitách občianskeho združenia Coburgovci na Slovensku.
„Po prvý raz sa otvoria brány historického parku a priľahlej kúrie pre verejné podujatie. Dnes je Pohorelská Maša nenápadné miesto, ktorému dominuje budova bývalého kaštieľa, adaptovaná na domov sociálnych služieb a Kostol svätého Filipa. Kedysi však bolo práve toto miesto centrom života železiarskej výroby. Coburgovci tam mali sídlo, ktoré navštívili významné osobnosti vtedajšieho európskeho diania, ako posledný nemecký cisár a pruský kráľ Viliam II. či korunný princ a následník rakúskeho trónu Rudolf Habsburgský,“ priblížila Jóbová s tým, že unikátna história má predpoklady na vznik kultúrno-poznávacej trasy regionálneho, národného až medzinárodného významu pod názvom Coburgovská železná cesta.
„Coburgovská železná cesta prepája niekoľko hámorníckych osád pozdĺž horného toku rieky Hron. V regióne boli kedysi dva železiarske komplexy, hrončiansky, ktorý je živý dodnes prostredníctvom Železiarní v Podbrezovej, a pohorelský, o ktorom je dnes len minimálne povedomie, no v časoch najväčšieho rozmachu zamestnával takmer 500 ľudí,“ zdôraznila Veronika Aschenbrierová, architektka a predsedníčka občianskeho združenia.
Podľa Petry Šuhajdovej z Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus už toto leto sa návštevníci môžu tešiť na spoznávanie histórie prostredníctvom komentovaných prehliadok Coburgovskej železnej cesty, ktoré sa budú konať 9. júla a 13. augusta.
„História Coburgovcov je nerozlučne spätá nielen s Horehroním, ale i ďalšími miestami v kraji. Stavby súvisiace s hámorníckou činnosťou dnes upadajú a tento projekt má ambíciu oživiť ich a sprístupniť zaujímavým spôsobom širokej verejnosti. To môže prispieť k zvýšeniu atraktivity regiónu,“ reagoval šéf kraja Ján Lunter.
