DETVA. Za tri roky prešlo dverami pneumologicko-ftizeologickej ambulancie 2-tisíc pacientov. Ich počet sa stále zvyšuje aj v dôsledku covidovej pandémie. Často totiž zasiahne aj pľúca.
Pneumnologička Jana Makasová bude opäť ordinovať vo vynovených priestoroch Polikliniky v Detve a jej novým zamestnávateľom je tak Banskobystrický kraj, s ktorým uzavrela zmluvu na dobu neurčitú.
Ambulanciu vytopilo
Pľúcna ambulancia v Detve, jediná vo svojom okolí, fungovala úspešne tri roky, a to až dovtedy, kým ju tento rok na jar nevytopilo. Havária, ktorá úplne zdevastovala túto ambulanciu, sa udiala počas rekonštrukčných prác, v čase, keď opravovali polikliniku.
Za všetku tú skazu v ambulancii, ktorá sa nachádza na prízemí polikliniky, mohla prasknutá vodovodná batéria. Takmer 17 metrov kubických vody natieklo do tejto ambulancie. Zničené bolo celé zariadenie i prístroje. Škody odhaduje mladá pľúcna lekárka Jana Makasová na 20-tisíc eur.
Sama pritom do vybavenia ambulancie investovala ešte viac. „Investovala som do toho približne 25- až 30-tisíc eur,“ uviedla s tým, že s ordináciou pod Poľanou chcela skončiť a zatvoriť ju v apríli už nadobro.
Za vyšetrením už ľudia nemusia cestovať
Mesto Detva preto požiadalo o pomoc BBSK. „Sme veľmi radi, že nám kraj vyšiel v ústrety a vyhovel našej požiadavke. Mesto Detva poskytlo v poliklinike bezplatne priestory,“ vysvetlil primátor Detvy Ján Šufliarský.
„Vďaka tomu už nemusia naši obyvatelia cestovať na vyšetrenie niekoľko desiatok kilometrov do okolitých miest, ale budú mať k dispozícii pľúcnu ambulanciu priamo v meste,“ doplnil Šufliarský.
Za pľúcnym vyšetrením museli obyvatelia Detvy počas uplynulých troch mesiacov, keď bola táto ambulancia zatvorená, cestovať do Lučenca, Zvolena, alebo aj do Banskej Bystrice.
Po novom je teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti kraj, ktorý uzatvoril s doktorkou Makasovou aj zmluvu na dobu neurčitú. Administratívno-technickú časť pokryje kraj a pľúcna doktorka bude mať voľnejšie ruky, lebo sa bude venovať iba pacientom.
„Táto spolupráca mi veľmi vyhovuje, lebo sa budem môcť plne venovať pacientom a nebudem musieť riešiť toľko administratívy, účtovných vecí a podobne,“ spresnila Makasová.
Finančná podpora na začiatok
Pomocnú ruku s revitalizáciou ambulancie podal Banskobystrický kraj a jeho Rozvojová agentúra, pod ktorú ambulancia patrí. „Chceme poskytnúť odbornú starostlivosť pacientom nielen z okresu Detva, ale zo širokého okolia. Po covide sa nám množia fibrózne ochorenia a takáto ambulancia je pre nás dôležitá ako soľ,“ povedal na slávnostnom otvorení ambulancie predseda BBSK Ondrej Lunter.
Do vybavenia novučičkej ambulancie už Banskobystrický kraj investoval 10 700 eur. Peniaze sa použili na materiálno-technické vybavenie ambulancie. Ako informoval vedúci oddelenia zdravotníctva BBSK Martin Caudt, v pláne je zakúpiť aj nový prístroj za 30-tisíc eur.
Ako dodal, v najbližších mesiacoch, kým sa rozbehne činnosť ambulancie, bude ju kraj aj naďalej financovať. „Dovtedy by sa mala ambulancia rozbehnúť, nabrať aj nových pacientov a produkovať i výkony. Je predpoklad, že po troch mesiacoch by sme sa mali dostať na vyrovnané hospodárene,“ objasnil Caudt s tým, že aktuálne majú uzatvorenú zmluvu na dobu neurčitú. „Kým pani doktorka neukončí spoluprácu,“ uzatvoril Caudt.
Ambulancia je plne vyťažená
Do jedinej pľúcnej ambulancie v okolí našlo cestu za tri roky okolo dvetisíc pacientov. Pravidelných pacientov je podľa slov pľúcnej lekárky Makasovej okolo 700. Navyše je predpoklad, že ich počet v covidovej pandémii bude len narastať.
„Bola som naplno vyťažená. Okrem obyvateľov okresu Detva tu chodili aj pacienti z obcí Zvolenského a Lučeneckého okresu,“ povedala s tým, že: „Sú to hlavne astmatici, ďalej pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou.“
Podľa jej slov, veľmi časté boli u pacientov, ktorých liečila, aj zápaly pľúc, kašeľ či zadýchavanie. Išlo podľa jej slov o tých pacientov, ktorí prekonali covid. Stáva sa totiž, že po prekonaní covidu sa môžu objaviť napríklad aj rôzne fibrózne ochorenia. Pľúca sa tu liečia v závislosti od rozsahu ich poškodenia.
Ako to vyzerá v praxi, v ambulancii? Napríklad aj tak, že pľúcna lekárka Makasová takýmto pacientom urobí spirometrické vyšetrenie. „Prístroj ukáže, či nastalo aj nejaké zúženie dýchacích ciest, alebo či je priamo poškodený pľúcny parenchýn. Niekedy tam býva prítomná aj infekcia. Následne sa nastaví liečba.“
Špecifiká má podľa nej liečba pacientov, ktorí prekonali covid. Často sa napríklad zadýchajú. S tými robili špeciálne cvičenia. „Prípadne sme odporučili aj kúpeľnú liečbu. Pri akútnych covidových pacientoch to bola aj hospitalizácia.“
Zápal pľúc aj dýchavičnosť
Pocovidovým pacientom pomáhajú v tunajšej ambulancii, jedinej pľúcnej v okolí, aj s dýchacími cvičeniami. „Ide o nácvik tzv. dýchacieho vzorca a s tým súvisí aj spevňovanie dýchacieho svalstva,“ spresnila Makasová.
„To by malo pomôcť pacientom prekonať to najťažšie obdobie, keď majú subjektívny pocit, že sa im ťažko dýcha.“
So špecifickými cvičeniami pre pacientov, ktorí prekonali covid, pomáha aj fyzioterapeutka Martina Solčianska, ktorá spolupracuje aj s pľúcnou ambulanciou. Pacientov, ktorí majú problém so zadýchavaním, učia napríklad aj cviky zo statickej a dynamickej fyzioterapie. Ich spoločným menovateľom je, že pacientov naučí správne dýchať. Väčšina ľudí totiž podľa Solčianskej dýcha nesprávne, plytko a často sa zadýcha.
Ako to vyzerá počas vyšetrenia, vysvetľuje Solčianska takto: „Pacient tu leží na podložke. Učíme ho prehlbovať dych. Naučíme ho predĺžiť dýchanie do objemových rezerv. Za normálnych okolností totiž dýchame plytko. Nadýchavame sa zhruba 3-4 sekundy.“
"To je málo. Pri cvičení statickej dychovej gymnastiky sa môže predlžiť toto dýchanie na sedem a viac sekúnd.“ Vďaka tomu sa podľa Solčianskej dýchanie prehĺbi.
„Tým, že sa prehĺbi dýchanie, tak sa kyslík dostáva až do pľúcnych mechúrikov. Zlepší sa prekrvenie aj upokojenie konkrétneho pacienta, ktorý trpí dýchavičnosťou. Väčšina takýchto pacientov je vystrašených a udýchaných aj v kľude, nieto ešte pri záťaži. Napríklad aj pri pohybe po schodoch,“ vysvetlila Solčianska.
Aj o svoje pľúca sa treba podľa pľúcnej lekárky Makasovej dobre starať. Čo odporúča? „Zdravá životospráva, cvičenie, nefajčiť a nezabúdať na pozitívne myslenie. Fajčenie je totiž rizikovým faktorom aj iných ochorení, nielen pľúc.“
V regióne chýbajú špecialisti
Ešte dodajme, že podľa rovnakého modelu v Detve funguje aj všeobecná ambulancia pre deti a dorast, v ktorej lieči doktorka Janka Wrede.
„Máme snahu rozvíjať to aj v iných regiónoch, kde chýbajú lekári. Zameriavame sa na okresy BBSK, v ktorých je problém s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti,“ uzavrel Caudt s tým, že okrem Detvianskeho okresu chýbajú lekári napríklad aj v okresoch Krupina, Revúca a Banská Štiavnica.
Ako informoval tlačový odbor kraja, pneumologická ambulancia Banskobystrického samosprávneho kraja začína oficiálne fungovať od 15. júla, v prvých týždňoch pre samoplatcov, po doriešení administratívnych záležitostí bude mať zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami.
