BANSKÁ BYSTRICA. Slovenské U.F.O. a iné transcendencie, výber zo zbierky výtvarného umenia Borisa Kršňáka, Zvolenčana žijúceho v Prahe, kde dnes pôsobí ako spravodajca slovenského rozhlasu, predstavia na výstave v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici.
Jeho zbierka začala vznikať ešte za socializmu, známa je aj pod názvom Galéria Artandconcept. Za viac ako 30 rokov sa podarilo Kršňákovi vytvoriť kolekciu, o ktorej vedia domáce i svetové galérie. Diela z nej si zapožičali aj také inštitúcie, ako National Gallery of Art vo Washingtone, MUMOK vo Viedni, Ludwig múzeum v Budapešti, SNG v Bratislave, GHMP v Prahe či Muzeum Sztuki v Lodži.
Pred rokom zlomok z jeho zbierky vystavovala Alšova galéria v Českých Budějoviciach, teraz časť diel prichádza na Slovensko.
„Mojou motiváciou nie je chváliť sa, čo sa mi podarilo za 30 rokov nazbierať, nakoniec, na výstave v Banskej Bystrici predstavujem len zlomok z mojej zbierky. Aj s kurátorom sme sa snažili ukázať hlavné témy, ktoré zaujímali slovenských konceptuálnych umelcov v období rokov 1965 - 1989. Výstava teda tematicky ukáže, čomu sa umelci venovali, čo ich trápilo a sprostredkovane, samozrejme, aj aká to bola doba,“ hovorí Boris Kršnák.
Zberateľ umenia Boris Kršňák: Niektorí malé „kúsky papiera“ stále prehliadajú Čítajte Revolučné umenie
„V polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia sa v slovenskom výtvarnom umení zrodilo doslova revolučné umenie. Vzniklo ako protest proti diktátu socialistického realizmu, ale aj na protest proti malomeštiackemu vnímaniu umenia ako pekného obrázku, ktorý si zavesia majitelia nad gauč a farbu rámu prispôsobia farbe nábytku,“ približuje kurátor výstavy Dušan Brozman.
„Už prvé diela umelcov ako Stano Filko, Alex Mlynárčik, Július Koller, Peter Bartoš z roku 1965 patria k vrcholom slovenského konceptu, ale patria aj do kníh o dejinách svetového výtvarného umenia. Žiaľ, stále tam nie sú adekvátne zastúpené,“ podotýka.
Bolo to autenticky slovenské a pritom zároveň aktuálne svetové umenie, ktoré ale až do roku 1989 vznikalo viac-menej skryté v ateliéroch umelcov a bolo komunistickým režimom prenasledované. Aj po revolúcii malo sťaženú cestu medzi domáce publikum.
Každá je iná
Prvý U.F.O.-NAUT vznikol v troch exemplároch a fotil ho Milan Sirkovský. Fotografkou a často aj iniciátorkou ďalších Ufonautov bola Kollerova celoživotná partnerka, umelkyňa Květa Fulierová.
Prvý Ufonaut, podobne ako aj tí ďalší, je síce číslovaný, ale každá fotografia je trochu iná, čiže originálna. Ľahko si ich porovnáte, pretože jedna celá kolekcia Ufonautov je v Slovenskej národnej galérii a dá sa vyhľadať na stránkach webumenia.sk, druhá je v zbierke poisťovne a tiež je zverejnená na stránkach jej nadácie. Tretiu kolekciu Koller rozpredal jednotlivo, pričom veľká časť je u jeho parížskych galeristiek v gb agency. Prvý U.F.O.-NAUT J.K. s číslom 3/3 je ozdobou galérie Artandconcept.
Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici. (zdroj: Ján Krošlák)Kovanda hosť výstavy
Na výstave budú mať zastúpenie autori: Milan Adamčiak, Peter Bartoš, Stano Filko, Vladimír Havrilla, Jozef Jankovič, Peter Kalmus, Michal Kern, Július Koller, Miloš Laky, Juraj Meliš, Alex Mlynárčik, Monogramista T.D, Rudolf Sikora, Ján Zavarský.
Hosťom výstavy bude český konceptuálny umelec Jiří Kovanda, a nie náhodou.
„Začínal na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a svojou poetikou je bližší skôr slovenským konceptualistom než českým alebo moravským,“ podotýka Kršňák.
„S viacerými slovenskými umelcami sa spoznal už v tom období, navštevovali sa, poznali navzájom svoju tvorbu. Kovanda je dnes medzinárodne najznámejším českým umelcom, vystavoval na tých najprestížnejších podujatiach a v galériách po celom svete. Je pre mňa veľkou cťou, že pozvanie prijal, a som si istý, že si v Banskej Bystrici nájde svojich divákov,“ dodáva Kršňák.
Vernisáž bude v banskobystrickom Pretóriu 9. septembra o 17. h, potrebná je rezervácia. Výstava potrvá do 31. októbra.
