BANSKÁ BYSTRICA. Už v najbližšiu nedeľu 19. septembra program Dní duševného zdravia v Banskej Bystrici uzavrie lekár Peter Pöthe. Diskusia s významným psychiatrom pôsobiacim v Prahe sa uskutoční v Evanjelickom kostole na Lazovnej ulici od 14:00.
Doktor Pöthe počas svojich štúdií absolvoval niekoľko odborných stáží na prestížnych univerzitách, zameraných na všeobecnú a detskú psychiatriu. Na Harvardovej univerzite sa zaoberal problematikou sexuálne zneužívaných a týraných detí. Okrem diagnostickej a terapeutickej práce s deťmi, dospievajúcimi a ich rodinami, prednáša na zahraničných a domácich konferenciách, vyučuje študentov medicíny a sociálnej práce, prednáša pedagógom, venuje sa výskumnej a publikačnej činnosti a podieľa sa na tvorbe zákonov na ochranu detí. Je spolupracovníkom európskej pobočky Svetovej zdravotníckej organizácie pre oblasť ochrany detí.
V živote sa všetci ocitáme v situáciách, keď s nami “mávajú” emócie a predstavy v intenzite, ktorú nemôžeme nevnímať. Niektoré z nich prežívame ako príjemné a chceme ich preto zažívať opakovane. Niektorým emóciám by sme sa najradšej vyhli. Sú tak nepríjemné, že s nimi často zachádzame ako keby neexistovali, čiže ich popierame, iné premietame (projektujeme) do iných, často tých najbližších alebo naopak cudzích ľudí, kde s nimi potom bojujeme a snažíme sa ich úplne zničiť. Veríme pri tom, že títo ľudia sú zdrojmi našich zlých pocitov a dokonca aj úmyslov. Potrebujeme sa ich preto čo najskôr zbaviť.
Tento psychicky proces, ktorému sa v psychoanalýze hovorí projektívna identifikácia, môže byť nebezpečný, to ako pre nás individuálne, teda v našich vzťahoch, tak aj spoločensky. Stáva sa to vtedy keď emóciou, ktorej sa chceme zbaviť, je závisť a nenávisť. Je pochopiteľné prečo práve tieto emócie hrajú takú veľkú rolu v extrémistických ideológiách ako komunizmus, nacionalizmus a rasismus. Práve ony dominovali, keď nastupoval nemecký nacizmus a ruský boľševizmus.
Nie náhodou sa o nenávisti a závisti hovorí ako o ťažkých hriechoch, ktoré sprevádzajú alebo priamo spúšťajú nie len spoločenské, ale aj mnohé rodinné tragédie. Znamená to, že tieto emócie sú zlé alebo nežiaduce? Mali by sme sa im teda brániť, alebo ich rovno nemať?
Na tieto otázky môže odpovedať psychológia, psychoanalýza, aj súčasná neuroveda. Neurovedy a vývinová psychológia a psychoanalýza, ako aj každodenná pracovná skúsenosť psychoterapeuta jasne dokladajú, že emócie nie sú našou voľbou a že v nás dokonca, konkrétne v našej mysli, pôsobia často bez toho, aby sme si ich uvedomovali.
Je to tak z niekoľkých príčin. Prvou z nich je, že sú subjektívne veľmi nepríjemné a vyvolávajú psychický stres. Preto sa ich, ako som už uviedol, snažíme čo najskôr zbaviť. Druhou, možno ešte dôležitejšou príčinou toho, prečo si tieto negatívne emócie často neuvedomuje a nevieme ich svojou vôľou ovplyvňovať, je fakt, že majú pôvod vo veľmi starých častiach nášho mozgu.
Americký neurovedec Jaak Panksepp zistil, že tieto emócie pochádzajú zo subkortikálnych štruktúr mozgu, ktoré sú niekoľko miliónov rokov staré a zdieľame ich spoločne s cicavcami a dokonca aj s niektorými staršími zvieracími druhmi. Ukazuje sa, že čím mladší sme, tým silnejšie tieto emócie sú a tým majú väčší vplyv na naše vzťahy. Najviac na náš formujúci vzťah v ranom štádiu života.
O tom, kde sa v nás tieto silné, niekedy neznesiteľne a potenciálne rizikové emócie berú, čo sa s nimi deje v tom vzťahu dieťaťa s matkou, sa budeme spoločne rozprávať, premýšľať a diskutovať.
