Napriek tomu je presvedčený, že obec sa neprepadne. Viliam Trnovský je posledný z trojice žijúcich špaňodolinských baníkov.
„V závode Rudných baní v Španej Doline som robil od roku 1961,“ spomína. „Fárali sme podzemnú chodbu, ktorá vedie z osady Piesky do Španej Doliny. Potom sme urobili banský komín. Cez ten sa ťažila ruda, ktorá sa vozila do úpravovne.“
V podzemnej chodbe jazdil Viliam Trnovský na banskej lokomotíve. „Trikrát denne som ťahal 35 vozov naplnených rudou. Jeden z nich mal dve tony. Každý deň som takto vytiahol 210 ton.“ Pracoval v hĺbke 20 až 30 metrov. Španiu Dolinu nepozná len zo zeme, ale hlavne z podzemia. „Pochodili sme všetky známe špaňodolinské šachty. Cyril šachtu, Ferdinand, Maximilián aj Máriu šachtu.“ Pri prácach v posledne menovanej narazila smena, v ktorej pracoval aj on na štôlňu z roku 1718. „Našli sme v nej staré klince. Neboli tam koľaje, iba doska. Po nej išli pravdepodobne niekdajší baníci s fúrikom a rudou, ktorú vyťažili.“ Podzemné priestranstvá boli vraj tak veľké, že by sa do nich zmestila známa špaňodolinská krčma aj s obchodom. Kvôli bezpečnosti však museli baníci celú štôlňu uzatvoriť.
Prácu v podzemí bolo niekedy počuť až na povrch. „Keď sme robili odstrel v štôlni Mária, dostali sme sa až pod domy v hornom konci dediny. Zrazu sme len počuli klopkanie. Zistili sme, že to klopkajú majitelia domov, ktoré boli nad nami. Počuli, že pod ich dlážkami sa niečo robí, ale nevedeli si to vysvetliť. Chceli dokonca vytrhať dlážku. Keď sme to zistili, povedali sme im, že sme to boli my.“
Ako znalec podzemia dostal Viliam Trnovský za úlohu urobiť slovenskú verziu mapy špaňodolinských šácht a štôlní. „Jeden inžinier z podniku doniesol mapu podzemia z Budapešti. Bola z roku 1700. Mal som polroka na to, aby som z nej urobil slovenskú verziu. Nemecké názvy na pôvodnej mape som preložil do slovenčiny. Keby ste videli, ako je celá Špania Dolina podvŕtaná, zostali by ste v nemom úžase. Ako ementál.“ Napriek tomu Viliam Trnovský verí, že dedina sa neprepadne. Ján Krempaský
