SELCE. Už je to veruže veľmi dávno, čo sa na Slovensku pozorne sledovali preteky v skokoch na lyžiach. Meno Martin Švagerko mnohým už dnes nehovorí absolútne nič.
V súčasnosti už 54-ročný bývalý skokan na lyžiach patril k silnej generácii z vtedajšieho Československa. Švagerko je juniorským majstrom sveta z Trondheimu 1984, v roku 1986 dokázal napríklad vyhrať preteky Svetového pohára v Chamonix.
Po rozdelení krajín bol najznámejším slovenských skokanom na lyžiach Martin Mesík, ten však v roku 2008 zavesil „skočky“ na klinec. Mimochodom, Mesík je dodnes držiteľom slovenského rekordu v letoch na lyžiach, ktorý má hodnotu 195,5 metra. Na túto hranicu zaletel na starom mamuťom mostíku v rakúskom Kulme v roku 2006.
Po ňom už naša krajina mala len Tomáša Zmoraya, ktorý sa ale v roku 2014 vytratil v tichosti z tohto športu. A skoky na lyžiach na Slovensku doslova umreli. Našťastie sa však našlo pár zanietencov v Selciach, ktorí sa práve od roku 2014 snažia o povstanie tohto športu. A tu sa opäť dostávame k priezvisku Mesík.

Práve Martin Mesík založil spoločne s ďalšími členmi rodiny klub Ski Club Selce, v ktorom sa venujú výchove najmenších skokanov a spoločne s viacerými skokanskými rodinami (Ruskovci, Vrbickí, Cabanovci, Kmeťovci, Túriovci), obcou Selce a ďalšími dobrovoľníkmi zrekonštruovali domáce mostíky v areáli Selce-Dubiny pri Banskej Bystrici.
Ich skalopevné odhadlanie, vytrvalosť, vôľa a nezlomnosť už začína žať prvé úspechy. Veľkým talentom slovenského skoku je totiž Tamara Mesíková, pokračovateľka rodinného skokanského žezla. Zaujímavosťou je, že Tamara sa narodila v roku 2006, teda vtedy, keď jej bratranec a šéf klubu skončil na MS v letoch v Kulme na 33. mieste a reprezentoval Slovensko na ZOH v Turíne.
Mladučká skokanka je veľkým talentom tohto športu a potvrdzuje to už teraz. V 14. rokoch dokázala bodovať vo FIS Cupe (3. celosvetová liga) a dokonca získala body už aj v Kontinentálnom pohári (2. liga), čo sa jej podarilo vlani v lete vo fínskom Kuopiu.
Vďaka tomu splnila podmienky pre štart vo Svetovom pohári a na Majstrovstvách sveta. Nechýbalo veľa a mohli sme ju vidieť aj na nedávnej olympiáde v Pekingu. V lete však mala nepríjemný pád, po ktorom si zlomila kľúčnu kosť. Nastal tak dvojmesačný tréningový výpadok, napokon sa v rodine dohodli, že si počkajú na ZOH v Taliansku.
Na Tami, ako ju všetci volajú, však čaká iná veľká premiéra – preteky vo Svetovom pohári v rakúskom Hinzenbachu, kde budú ženy skákať na mostíku K-90. To sme samozrejme, pred naším príchodom ku Mesíkovcom netušili. Udržali to pekne v tajnosti.

Tamara je sesternica slovenského rekordmana Martina a prváčka na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. Na rozhovore s ňou sme sa dohodli s jej otcom Mariánom, ktorý je – ako inak, tiež bývalý skokan na lyžiach.
Mesíkovci nás pozvali k sebe domov, ich obývačka bola miestom nášho príjemného a uvoľneného rozhovoru s mladou skokankou a jej otcom - trénerom a mentorom v jednej osobe. Rozhovor sa konal len 2 dni pred ich odjazdom na preteky Svetového pohára v Rakúsku.
Mimochodom, iskru v očiach, ktorú Tami mala, keď hovorila o skokoch na lyžiach, jej môže závidieť mnoho športovcov. Práve vďaka nej by sa na Slovensku mohlo opäť pozdvihnúť povedomie o tomto športe a práve Tamara by mohla prinavrátiť našu vlajku do kolotoča Svetového pohára a byť inšpiráciou pre ďalších.

Začnem gratuláciou. Cez víkend si dvakrát vyhrala v Lotos Cupe v Szczyrku medzi dorastenkami na mostíku HS 75. Ako sa ti skákalo, aké to boli preteky?
Tamara Mesíková: Skákala som len v konkurencii 6 súperiek, ale preteky to boli dobré. Síce som vyhrala, ale svoje skoky som si predstavovala lepšie.
Vrátim sa však na úplný začiatok. Pochádzaš zo skokanskej rodiny, takže až tak prekvapujúce, že si sa dala na tento šport, to nie je. Prezraď, čo ťa na ňom najviac upútalo a čo ťa na ňom fascinuje?
Tamara: Od malička ma k tomu doma viedli, veľmi sa mi to zapáčilo a začala som skákať aj ja. Úplne najviac sa mi na skokoch páči ten let. Predsa len, lietať nevie hocikto (smiech).
Pochádzaš síce zo skokanskej rodiny, ale tak, snáď by sa otec nenahneval, keby si si vybrala iný šport ako sú skoky na lyžiach...
Marián Mesík: Určite nie, nehneval by som sa, no je príjemné, že Tamarka sa dala na tento šport. Do skokov na lyžiach som ju však nikdy nenútil. Jednoducho, máme to zrejme v krvi. Stále sme mysľou pri skokoch. Naše deti s lyžami vyrástli. Mimochodom, ďalší Tamarin bratanec Ivan Mesík je napríklad futbalistom. Reprezentuje Slovensko do 21 rokov a momentálne pôsobí v prvoligovom dánskom klube.
Ďalej sa v našom veľkom rozhovore dočítate AJ TOTO:
▪ Ako reaguje na to, že skáče jej mamina
▪ Či sa nemala niekedy chuť celé to zabaliť
▪ Čo z tréningov má najradšej a naopak, čo jej vôbec nereže
▪ Koľko tréningových skokov spraví za deň a prečo je rozdiel či skáče doma alebo v Poľsku
▪ Ako vníma rozdiel medzi skákaním v zime a skákaním v lete
▪ Ako reaguje na to, že sa o nej hovorí ako o veľkej slovenskej nádeji pre tento šport
▪ Čo zažíva skokan, keď letí vo vzduchu
▪ Ako si spomína na preteky, v ktorých dokázala v silnej konkurencii bodovať
▪ Ako vníma s odstupom času svoj pád v druhom kole
▪ V čom je na mostíku silná a čo musí ešte zlepšiť
▪ Čo by chcela v tomto športe dosiahnuť
▪ Ktorého skokana považuje za vzor a na ktorom mostíku by si chcela zaskákať
▪ Či si myslí, že ženy patria na mamutie mostíky
Ženské skoky na lyžiach už nie sú takou raritou, ako povedzme pred 20 rokmi. No, predsa len, niektorí to stále vnímajú výlučne ako mužský šport. Čo hovorilo tvoje okolie na to, že sa spúšťaš z mostíkov?
Tamara: Keď som v škole povedala, že skáčem na lyžiach, tak sa všetci na mňa tak zvláštne pozreli (smiech).