Dievča menom Lesana

Z chrbta jej visel ruksak, z neho hrsť zvädnutých byliniek a otlčený plechový hrnček, z ktorého vyjedla lesné jahody. Ešte stále bol ružový a prenikavo voňal. Predstavila sa. Lesana?! Nie, nie je to jej oficiálne meno, hoci je s ním dávno stotožnená. „Myslím si, že ma vystihuje. Mená mali niekedy svoj význam. Bola v nich istá moc. Určovali charakter človeka. Trebárs Cti-bor. Mir-oslav… To znelo! Dnešné nehovoria nič. Slovania by nemali zabúdať na svoj pôvod,“ naznačila, odkiaľ to berie. Pri otázke s koľkými peniazmi sa vydala na štvordňový výlet, keď je „v koncoch“, opäť roztvorila dlaň. „Mala som stovku, ostalo mi 24,50 Sk.“ Zdá sa však, že zaujímavej deve z Kokavy nad Rimavicou, budúcej študentke Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, cestovanie stopom nerobí problémy. „Do Čiech som išla so 60 korunami a ani som ich všetky neminula!“
„Čerstvý“ júnový výlet absolvovala s partiou kamarátov. Boli osláviť letný slnovrat. Lesana sa po prenocovaní na salaši, poniže Dobročského pralesa, od skupiny odtrhla. Hodný kus horou prešla úplne sama. Trochu strachu jej vraj nahnalo niečo, čo mohol byť medveď. Potom už rýchlo vstala, nadhodila vrece svojho tuláckeho majetku a povedala: „Idem skúšať šťastie. Do večera musím byť doma!“