Stravovanie na princípoch stredomorskej diéty redukuje výskyt onkologických ochorení asociovaných s metabolickým syndrómom a diabetes mellitus 2. typu (DM2) ako aj kardiovaskulárnych (KV) ochorení.
Metaanalýza prospektívnej kohortnej štúdie publikovaná v roku 2008 v British Medical Journal analyzovala vplyv stredomorskej diéty na mortalitu a výskyt chronických chorôb v primárnej prevencii. Zahŕňala 12 štúdií s počtom 1 574 299 subjektov. Kumulatívna analýza vyhodnocovala 8 kohort (514 816 subjektov a 33 576 smrtí) a priniesla výsledky 9% redukcie KV ochorení, 6% redukcie onkologickej mortality, 13 % redukcie výskytu Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby pri veľkej adherencii k stredomorskej diéte. Stredomorská diéta sa považuje za prínosnú hlavne pre optimálny pomer ω-3 a ω-6 MK 1:3, nízky obsah aterogénnych trans foriem mastných kyselín (MK) a nasýtených MK a vysoký obsah kardioprotektívnych mononenasýtených MK ω-9 a viacnásobne nenasýtených ω-3 MK, vlákniny a bioflavonoidov.
Neodporúča sa konzumovať viac ako 500g červeného mäsa (vo varenom stave) za týždeň. Francúzi majú vyšší percentuálny podiel spotreby nasýtených ´MK ako Slováci. Napriek tomu majú Francúzi nižšiu úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca ako Slováci. Tento tzv. francúzsky paradox možno vysvetliť vo viacerých rovinách. Francúzi síce konzumujú veľa nasýtených živočíšnych tukov, ale menej hydrogenizovaných rastlinných olejov, používajú okrem bravčovej masti pri príprave mnohých jedál aj extra panenský olivový olej a k tradícii francúzskej kuchyne patrí pitie červeného vína vždy spolu s jedlom. Pri inkubácii červeného mäsa so žalúdočnou šťavou sa tvorí škodlivý malóndialdehyd ako produkt lipoperoxidácie, pričom pridanie červeného vína k jedlu túto reakciu inhibuje. Naviac protektívne pôsobí aj rituál pokojného a dlhšieho jedenia. Mlieko zvierat kŕmených trávou obsahuje podľa niektorých prác až 5-krát viac konjungovanej kyseliny linolénovej, ktorá patrí medzi ω-3 MK a má protirakovinové účinky.
Tvrdé syry obsahujú menej kyseliny linolénovej ako mäkšie syry. Syry, ktoré majú bakteriálne povrchové zrenie majú viac kyseliny alfa linolénovej. Mnohé byliny a koreniny majú protizápalové, protibakteriálne, antioxidačné a protinádorové účinky. Antioxidačná aktivita niektorých bylín je vyššia ako u ovocia a zeleniny. Medzi koreniny s najväčšou antioxidačnou aktivitou patrili v štúdiách v čerstvom stave napríklad oregano, tymián, šalvia, mäta pieporná. V sušenom stave: škorica, klinček a nové korenie. Významnú antioxidačnú aktivitu majú aj horčičné semená, kurkurma, čili korenie, majorán a kôpor.
V epidemiologických štúdiách pravidelná konzumácia orechov znižovala výskyt ischemickej choroby srdca a žlčových kameňov u oboch pohlaví a diabetes mellitus 2.typu. V januári 2014 boli v Annals of Internal Medicine Yournal publikované výsledky štúdie PREDIMED, podľa výsledku ktorej diéta bohatá hlavne na extra panenský olivový olej a tiež orechy, znižovala riziko vzniku diabetes mellitus (extra panenský olivový olej o 18 %, orechy o 10 %) nezávisle od poklesu telesnej hmotnosti v porovnaní s účastníkmi štúdie, ktorí držali nízko tukovú diétu.
Výsledky tejto štúdie poukázali na to, že zdravé stravovacie zvyklosti sú schopné zabrániť vzniku diabetu. Chilli, paprika, kurkurma obsahovali > 0,1% salicylátov a rasca > 1,5%. Hotové jedlá s obsahom týchto korenín obsahovali farmakologické množstvá kyseliny salicylovej. Je známe, že znížením aktivity cyklooxygenázy sa znižuje riziko vzniku karcinómu prsníka, hrubého čreva, pľúc, pankreasu, hlavy a krku. Dôležitá je každodenná konzumácia zeleniny a ovocia viackrát denne. Pri edukácii na našej diabetologickej ambulancii odporúčame pacientom 200g čerstvej surovej alebo dusenej zeleniny k raňajkám, obedu a večeri t.j. pol taniera a ovocie v množstve 1 kus na desiatu, olovrant a druhú večeru. K podpornej nefarmakologickej liečbe dyslipidémie patria huby, kvasinky, jačmeň, ovos, ovocie, zelenina, orechy, mak, extra panenský olivový olej, cesnak a cibuľa, fermentovaný zelený čaj, artyčok, avokádo, ľan siaty, olivovník európsky a extrakt z červenej ryže.
MUDr. Linda Buková
