Artur Gevorkyan pricestoval na Slovensko v roku 1995. Vybudoval úspešnú firmu, ktorá je v súčasnosti európskym lídrom v oblasti práškovej metalurgie.
Keď v roku 2020 vypukla prvá vlna pandémie covidu, jeho firma Gevorkyan okamžite zareagovala a spustila výrobu profesionálnych respirátorov, ktoré zdarma distribuovali do nemocníc, armáde, ale aj na iné miesta, kde bol o ne záujem.
Tento prejav solidarity bol pre Artura Gevorkyana spôsobom splácania dlhu. Podľa jeho vlastných slov mu vznikol, keď celý svet pomáhal Arménsku spamätať sa z následkov ničivého zemetrasenia.
Kde a kedy sa začala vaša cesta Slovensko?
Som Armén, ale občianstvo mám ukrajinské. Na Slovensku žijem 25 rokov. To je oveľa dlhšie, ako som žil v Arménsku alebo na Ukrajine. Na Ukrajinu som odišiel v osemdesiatych rokoch študovať letectvo, ešte s plánom vrátiť sa do Arménska.
Stal som sa dôstojníkom sovietskej armády a prirodzene som sa zaujímal o politické dianie. V tom čase už eskaloval vojenský konflikt v Náhornom Karabachu.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- aké bolo spolužitie rôznych národností v blízkosti Náhorného Karabachu pred ozbrojeným konfliktom
- prečo v Arménsku nebolo možné rozbehnúť podnikanie
- ako sa na Slovensku v 90-tych rokoch začínalo podnikať
- prečo si Artur Gevorkyan vybral pre svoj život a podnikanie Slovensko
- aký je dôvod poskytovania pracovných príležitostí práve cudzincom
- prečo sa firma rozhodla vstúpiť na Pražskú burzu cenných papierov
S hrôzou som vtedy sledoval moskovské správy, ktoré popisovali údajné vyčíňanie mojich krajanov Arménov. Pri mojom návrate do Arménska som videl realitu, ktorá sa úplne odlišovala od toho, čo hovorila vtedajšia sovietska propaganda. Správy arménskej televízie sa vtedy v prevažnej miere venovali vyvracaniu tých moskovských.
Rozhodli ste sa teda odísť?
Ešte nie, ale stačili mi dva - tri dni sledovania klamstiev v televízii a spozoroval som na sebe silné znechutenie. Strácal som pôdu pod nohami a v prvom momente som sa rozhodol opustiť sovietsku armádu. V roku 1990 už bola v Náhornom Karabachu otvorená vojna.
Podľa mňa to bol umelo vyvolaný konflikt, pretože Moskva neuniesla snahy Arménska odčleniť sa od Sovietskeho zväzu. Vrchní moskovskí predstavitelia vtedy dobre využili lokálne konflikty medzi obyvateľmi Karabachu a vojnu prezentovali ako moslimsko-kresťanský konflikt a tak podobne.
Okolie Banskej Bystrice zasiahlo zemetrasenie, ďalšie sa vylúčiť nedajú Čítajte Videl som, ako ľudia nesprávne vnímajú skutočnú podstatu vojny. Jej pravé príčiny a súvislosti. Vyrastal som v Arménsku. Na spoločnom dvore sme sa stretávali s Azerbajdžancami aj inými skupinami obyvateľov. To neboli cudzí ľudia a už vôbec nie nepriatelia. Spolu sme vyrastali, chodili do školského bufetu.
“Jediné, čím sa od nás vtedy moslim odlišoval, bolo, že si v reštaurácii neobjednal bravčové mäso.
„
Boli medzi nami napríklad aj chalani, o ktorých sme vedeli, že mali obriezku. Keď sa po dedine prehnalo vyzdobené auto, húkalo a trúbilo, bola to tradícia súvisiaca práve s vykonaním obriezky. Chlapec potom nebol pár dní v škole.
Jediné, čím sa od nás vtedy odlišoval moslim, bolo, že si v reštaurácii neobjednal bravčové mäso. Nikto s tým nemal najmenší problém.
