PODKONICE. V úvode aktuálneho ročníka nosil kapitánsku pásku v treťoligových Podkoniciach, súperovu sieť rozvlnil v tejto sezóne už 9-krát. Hosťom v našej rubrike športové naj bol Dávid Selecký.
Dvadsaťšesťročného hráča Podkoníc priviedli k futbalu rodičia, Dávid mal vtedy 6 rokov. „Kamarátov otec bol v tom čase tréner prípravky v Ľubietovej, ktorý ma zavolal na prvý tréning,“ prezradil Dávid Selecký. V Ľubietovej však pôsobil len chvíľu.
Pri strele mimo bránu si zlomil nohu. Je srdciarom, akého Selciam závidia aj iné kluby Čítajte Prevažnú väčšinu svojej mládežníckej kariéry strávil v Slovenskej Ľupči. Jeho kroky potom pokračovali do tímu ŠK Kremnička a keď mal 16 rokov, začal hrávať za mužov Lučatína.
Potom si ho tréner Zázrivec zavolal do Slovenskej Ľupče. „Pôsobenie v Slovenskej Ľupči hodnotím na výbornú, boli sme v tom čase veľmi dobrá partia, či na ihrisku, ale aj mimo neho,“ zaspomínal si s úsmevom.
Na Podkonice nedá dopustiť
Nejaký čas Selecký obliekal dres Medzibrodu, s ktorým sa mu podarilo vyhrať štvrtú ligu a ako sám hovorí, bola to pre neho pekná etapa vo futbalovom živote.
Od roku 2019 však hráva za Podkonice. Práve z tejto obce má priateľku, s ktorou tu žije už piaty rok. Na tento tím nedá Dávid dopustiť.
„Zažívam tu najkrajšie futbalové obdobie. V úvode sezóny som dokonca chvíľu bol kapitánom tohto mužstva. Bolo to pre mňa obrovská pocta a zadosťučinenie za tvrdú prácu na tréningoch. V Podkoniciach ma už berú ako domáceho hráča. Futbal tu funguje na vysokej úrovni, sme tu ako jedna veľká futbalová rodina,“ povedal s radosťou v hlase a iskrou v oku.
Ďalej sa okrem iného dočítate AJ TOTO:
- Čo vyviedol pri svojom najväčšom futbalovom trapase, že mu z toho bolo až smiešne
- Ktorý gól považuje za svoj najkrajší, ako padol a za koho vtedy hrával
- Ktorého súpera považuje za svojho najväčšieho rivala
- Ktoré jedlo by dokázal jesť nonstop
- Ktoré filmy pozná takmer naspamäť
- Aký je jeho nesplnený športový sen
Najväčší úspech
Za svoj najväčší úspech považujem víťazstvo s Podkonicami v piatej lige a následne o rok na to vo štvrtej lige. Som vďačný hlavne manažérovi Romanovi Patrášovi za príležitosť hrať v Podkoniciach.
