Zahral si Ligu majstrov, strážil Beckhama či Zidana. Dušan Tóth o kariére a prémiách v Košiciach

Dušan Tóth (8 fotografií)

B. BYSTRICA. Síce sa narodil v levickom okrese v dedine Plavé Vozokany, sám sa však považuje za Banskobystričana, keďže pod Urpínom prežil takmer celý svoj život.

Dušan Tóth, vzrastom síce neveľký obranca, no prejsť cez neho nebolo ľahké. Svoje o tom musia vedieť niekdajšie ligové esá ako Jaroslav Timko či Ladislav Pecko, ale nie len oni. Aj slávny David Beckham. A tie jeho jedovaté bomby.

Mohlo by vás zaujímaťMohlo by vás zaujímať Šéf „baranov“: Chceme zapájať mladých, ako to ukazuje napríklad Nitra Čítajte 

V súčasnosti 51-ročný Dušan Tóth bol vynikajúcim ligovým obrancom, ktorý odohral v najvyššej súťaži viac ako 200 duelov, slovenským reprezentantom, dvojnásobným majstrom ligy s Košicami, víťazom Slovenského pohára a dokonca si v sezóne 1997/1998 zahral aj v najprestížnejšej klubovej futbalovej súťaži – Lige majstrov.

Jeho futbalová kariéra je spätá najmä s Duklou Banská Bystrica. „Dá sa povedať, že v Dukle som bol od mojich 8 rokov do päťdesiatky, takže 42 rokov mimo štyroch, ktoré som strávil v Košiciach,“ usmial sa v úvode Dušan „Megi“ Tóth.

Veľký sympaťák ostal po skončení verný svojej najväčšej láske – futbalu, keď sa vydal na trénerskú dráhu. Dlho pôsobil najmä pri mládeži, banskobystrických dorastencov doviedol späť do najvyššej súťaže a s ročníkmi 1997 sa dokonca tešil z majstrovského titulu.

Aktuálne je pri kormidle štvrtoligového Zvolena, ktorý sa snaží vytiahnuť na miesta, ktoré mu prináležia. Slovo dalo slovo a s Dušanom Tóthom sme zaspomínali na jeho bohatú a vydarenú futbalovú kariéru.

Dušan Tóth je aktuálne trénerom štvrtoligového Zvolena. (zdroj: fb MFK Zvolen photo)

Máte za sebou vskutku bohatú a myslím, že aj úspešnú kariéru. Takto na prvú, na čo ste v nej najviac hrdý?

Že som sa dostal do reprezentácie, v tom čase som o niečom takom ani nesníval. A druhé, že som si zahral Ligu majstrov.

Obliekali ste dres Banskej Bystrice, chvíľu aj Jelšavy, Košíc a ten reprezentačný. Nikdy vás to neťahalo do zahraničia?

Bola trošku iná doba. Keď som bol v reprezentácii, okolo roku 1996, boli tam asi jeden či dvaja legionári – tuším Ľubo Moravčík a Peter Dubovský. Keď som mal 28 rokov, mal som ísť z Košíc do Belgicka, len som sa vážne zranil, mal som roztrhnutý krížny väz a to mi narušilo plány.

Takže, zahraničie ma lákalo, len to nevydalo. Keď som sa zotavil, chcel som ešte ísť, ale už bolo neskoro. Vrátil som sa do Banskej Bystrice a dohral tu kariéru, ale už som mal problém so zraneniami.

Mohlo by vás zaujímaťMohlo by vás zaujímať Prírodovedec Saniga: V lese som každý deň, ale pred medveďom mám obrovský rešpekt Čítajte 

Ste spätý najmä s materským klubom Dukla Banská Bystrica, v ktorom ste pôsobili najskôr do roku 1996 a potom v závere vašej kariéry od roku 2000 do roku 2005. Ak by ste mali vybrať jednu sezónu, na ktorú najradšej spomínate, ktorá by to bola a prečo?

Z pohľadu úspešnosti to určite bola sezóna 2003/2004, po tom ako sme postúpili z druhej ligy do prvej, sme hneď prvý rok bojovali o titul, kde sme skončili len o skóre druhí za Žilinou. Priemerné návštevy sme mali vtedy okolo 5 tisíc ľudí.

Boli ste súčasťou zlatej éry košického futbalu. Tešili ste sa z dvoch titulov, ale zahrali ste si aj Ligu majstrov. V skupine Košice hrali proti Juventusu Turín, Manchesteru United a Feyenoordu Rotterdam. Aké to bolo pre vás hrať na Old Trafforde alebo Delle Alpi?