MEDZIBROD. „Ževraj od malička som stále do niečoho kopal,“ prezradil so smiechom na úvod dobre naladený futbalista Medzibrodu.
Juraja Samuelčíka priviedol k futbalu otec, ktorý ho vzal na tréning prípravky v rodnom Medzibrode, kde boli od neho všetci chlapci starší. „Pred prvým tréningom som aj mal kus obavy, ale chlapci ma vzali hneď medzi seba, mne sa to zapáčilo a odvtedy hrám futbal,“ povedal.
Po období v prípravke Medzibrodu, pôsobil a hral za mladších žiakov Slovenskej Ľupči, kde sa hrala kvalitnejšia súťaž ako vtedy v Medzibrode, ale ako sám Juraj hovorí, stále ho to ťahalo domov do Medzibrodu.
Bizarný príbeh s registračkou
„Keď bolo málo chlapcov, šiel som im pomôcť, samozrejme, na čierno, keďže som mal registračku v Slovenskej Ľupči. Spravili mi novú, kde bola moja fotka, ale dátum narodenia bol môjho spolužiaka,“ zasmial sa. A práve počas jedného zápasu za Medzibrod si ho všimli z Podbrezovej. Lenže to malo háčik, keďže hral ako niekto iný.
Vyhral piatu a následne aj štvrtú ligu. V Podkoniciach zažíva najkrajšie futbalové obdobie Čítajte „Podľa tejto falošnej registrácie a mena spolužiaka si zistili jeho adresu a prišli za ním domov, že by boli radi, kebyže ide skúsiť hrať futbal do Podbrezovej, lenže on bol úplný antitalent do športu a ja som už v tom čase bol hráčom Dukly Banská Bystrica,“ zaspomínal si na tento bizarný príbeh.
Dve odlišné tváre futbalu
Do Dukly sa dostal na základe dobrého výkonu na turnaji, kde hral za Brusno, kam chodil do školy. Tam si ho všimol tréner Palider a zlanáril ho do Dukly. „Začalo sa mi celkom dariť, v jednej sezóne som strelil viac ako 20 gólov, chodieval som aj na výbery mladších žiakov z celého stredoslovenského kraja,“ pochválil sa Samuelčík.
Potom medzi staršími žiakmi sa mu futbal mierne znechutil. „Medzi staršími žiakmi ma paradoxne zastavil tréner, ktorý ma objavil, čoraz častejšie ma nechával sedieť na lavičke a trochu mi futbal znechutil, ale vydržal som,“ netajil.
Potom robili veľký nábor v Dukle do dorastu takmer z hráčov z celého Slovenska.
„Bolo nás asi 30. Veľakrát som sa nedostal ani do nominácie na zápas, mal som pocit, že chodili na stretnutia a hrávali aj o dosť slabší chalani ako ja, mňa odstavili na druhú koľaj. Asi som nemal bohatých rodičov.
Bohužiaľ, mám pocit, že takto je to so športom na Slovensku. Takto mi na Dukle znechutili futbal, odišiel som do dorastu Podlavíc, ktorý pôsobil v druhej lige, kde som odohral 3 roky. Bola tam super partia a aj som hrával a futbalom som znova začal žiť, lenže pribúdal aj vek a s tým spojené dievčatá a zábavy,“ uškrnul sa Samuelčík.
Nezlomili ho ani 3 operácie. Nedá dopustiť na partiu v Medzibrode, teraz strieľa góly za S. Ľupču Čítajte Návrat do Medzibrodu, kde hrá už 13 rokov
Futbalovo prestal rásť a začal stagnovať. Keď skončil v doraste, neoslovil ho nikto a išiel do rodného Medzibrodu. „Išiel som tam s tým, že na polroka a potom sa niekde posuniem, ale už som tu ostal doteraz, je to 13 rokov. A neľutujem to,“ priblížil ďalej svoje futbalové kroky.
Ďalej sa okrem iného dozviete AJ TOTO:
- To, že je takým veľkým srdciarom má vraj súvis s tým, kde sa narodil
- Čo považuje za jeden z najkrajších dní v živote
- Z akého dôvodu sa mu v pondelky málokedy podarí prísť do roboty
- S kým a ako sa mu svojho času darilo budiť celú dedinu
- S ktorým známym hráčom zvádzal súboje počas jedného pohárového zápasu
- Čo považuje za svoj najväčší úspech
- Aký je jeho najväčší trapas
- Ktoré dva tímy pvoažuje za svojich najväčších rivalov
- Prečo neznáša Poltár
- Ktorý hráč je jeho najväčší vzor
- Akú zaujímavú prezývku si vyslúžil pre jeho záľubu v zábavách
- Aký je jeho nesplnený sen
Do rodného klubu sa vrátil ak 18-ročný a hneď v prvej sezóne postúpili z I. triedy do piatej ligy. „Neodišiel som aj preto, aby som chlapcom pomohol, ale ako spomínal nedávno aj Ivan Pipich, boli sme neskutočná partia, a vlastne, sme aj doteraz,“ usmial sa.
V tom období sa podľa Samuelčíkových slov vrátili do klubu viacerí odchovanci Medzibrodu z vyšších súťaží a hneď v prvej sezóne piatej ligy sa im podarilo skončiť na druhom mieste.
